Hovorí sa, že kto nemá pamäť, nemá budúcnosť. Našou pamäťou sú staropetržalčania, ktorí nás učia milovať toto územie a jeho históriu. Našou pamäťou sú historické záznamy, ktoré hovoria o tom, že už v dávnoveku tu existoval brod medzinárodného významu, že začiatky osídlenia tohto územia siahajú do 13. storočia. Podľa zatiaľ najstaršieho opisu chotára dnešnej Petržalky tu vznikol majer Flezyndorf. Toto isté územie spomína listina Ladislava Kuzmánskeho z roku 1278, ktorou panovník daroval bratislavskej kapitule túto zem, vyľudnenú akiste následkom tatárskeho vpádu a stálych pohraničných nepokojov. Práve táto udalosť nás inšpirovala k založeniu tradície - osláv Dňa Petržalky - osláv pamäte, prítomnosti a verme, že aj budúcnosti.
Územie, na ktorom sa nachádza Petržalka, má za sebou bohatú históriu, poznačili ho časy rozkvetu i úpadku.
K roku 1672 sa viaže prvá doteraz známa správa o miestnej sakrálnej stavbe na vyvýšenom brehu pečeňského ramena Dunaja. Základy na úpravy miestneho terénu položila Mária Terézia svojim nariadením postaviť hrádze proti záplavám. Za novou pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný aj Sternallee. V čase napoleonských vojen pocítila Petržalka ničivosť vojenského obliehania, ktoré znamenalo pre jej obyvateľov ťažkú skúšku.
V mierových časoch sa stávala Petržalka čoraz viac miestom oddychu bratislavských obyvateľov, v tomto období postavili na petržalskej strane Dunaja v susedstve bývalej stanice propeleru štýlovú kaviareň Au-caffé a letné divadlo - amfiteáter Aréna. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov.
Veľké škody narobili v Petržalke požiare, ktorých následky ťažko doľahli na všetkých obyvateľov obce, preto sa rozhodli založiť dobrovoľný požiarny zbor.
Petržalku spojil natrvalo s Bratislavou prvý železničný most, postavený v roku 1891. Predchádzajúce mosty boli drevené a často ich ničili ľady alebo povodeň. Napriek tomu, že Petržalka bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia najväčšou obcou v Československej republike, mala len jednu ľudovú školu. Postupne sa tu však v ďalších rokoch budovali štátne ľudové školy, meštianska i evanjelická ľudová škola.