Z písomných dokladov sa o nej prvý raz dozvedáme roku 1237, keď bol jej držiteľom Beňadik, syn Cenu z dediny Okol, ktorý sa sťažoval u kráľa Bela IV., že mu poddaní z Vajnôr zničili chotárne hranice jeho dedičnej zeme Okol – boli na nej vinice a lesy.
Roku 1274 sa spomínajú Ján, Peter a Pavel, synovia Beňadika, a Štefan a Mikuláš, synovia Raču (Racha), ako zemania z Okola v Bratislavskej stolici. Podľa Raču sa nazývala časť územia obce už v 13. storočí. Král Ladislav IV. vrátil zemanom z Okola majetky Simperg a Churle v Bratislavskej stolici, ktoré boli pôvodne dedičnými majetkami Deda, Štefana, Petra a Pavla, synov Petra, a Egídia, syna Valka. Synovia Beňadika a Raču ich získali preto, že člen ich rodiny Matej padol v súboji.
Roku 1287 bol tretí brat Pavel, syn Beňadika, bratislavským kanonikom a svoju čiastku v majetkoch Uzur, Ocoly, Churle a Simperg daroval kostolu sv. Salvátora v Bratislave. V čase vykonania tohto odkazu bol zaiste rozdelený aj základný rodinný majetok zemanov z Okola – dedina Okol, a to na dve polovice medzi potomstvo bratov Beňadika a Raču. časť pôvodnej starej dediny Okol sa dostala potomkom Beňadika a oddelená časť pôvodnej dediny Okol, ležiaca priamo na úbočí Malých Karpát, potomkom Raču. Rýchlo ju osídlili novým obyvateľstvom, a tak vznikla dedina Rača. Jej názov je slovanského pôvodu, hoci bola osídlená hneď od začiatku prevažne nemeckým obyvateľstvom. Roku 1295 sa Ján a Peter, synovia Beňadika (už bez brata Pavla), označovali predikátom z Okola (de Ocoly), kým Ján a Andrej, synovia Mikuláša, teda už vnuci Raču, sa zasa roku 1296 označovali predikátom z Rače (de Racha).
Najstaršia písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači pochádza z 16. 4. 1296 a je uložená v Archíve hl. mesta Bratislavy. Najstaršia písomná zmienka o Rači je kráľovská donačná listina z roku 1245. Roku 1313 pri príležitosti dohody o sporný les medzi opátstvom Heiligenkreuz v Rakúsku, držiteľom dediny Vajnory, a mestom Bratislavou sa uvádza, že sporný les susedil na severe s Jurom pri Bratislave a na juhu s dedinami Rača a Okol. Rača tu vystupuje pod nemeckým názvom Retschendorff. O dedine Okol je v tomto roku posledná zmienka. Pravdepodobne zanikla, lebo nová dedina Rača ju svojím významom prevýšila.
Koncom 13. storočia boli v malokarpatskej oblasti vo viacerých mestách spísané a listinami potvrdené majetkové vinohradnícke zvyklosti, najmä pre majiteľov viníc, ktorí nebývali v meste. Takto sa upravili vzťahy medzi synmi Beňadika a vnukmi Raču, zemanmi z Okola, Bratislavčanmi a inými hosťami z Rakúska i Maďarska. Zároveň sa určili poplatky za víno z viníc na vrchu Simperg, kde mali bratislavskí mešťania svoje vinohrady.
Od 13. storočia podporovala rozvoj vinohradníctva hlavne šľachta na svojich vtedy už dedičných majetkoch. Zo 14. storočia sa zachovalo niekoľko listín, upravujúcich poplatky z viníc v Rači.