V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou, mala i richtára. Kostol bol podľa písomných prameňov v osade už v prvej polovici 14. storočia. Portáĺny súpis Bratislavskej stolice z roku 1533 udáva prvý súpis obyvateľov Rače – mala 120 domov, pričom v jednom dome žilo viac rodín. V tom čase bola Rača väčšia a ľudnatejšia, ako Vajnory a centrum panstva Devín. Majetkové spory medzi račanmi a Bratislavou riešili až králi – v roku 1559 a 1561 Ferdinand I., v roku 1563 Maximilián II. V Rači bola farská škola už pred rokom 1550. Rača mala vlastnú pečať už od 16. storočia. Erb Rače je na pečatidle z roku 1605. V druhej polovici 16. storočia sa k slovenskému a nemeckému obyvateľstvu Rače pridali chorvátski kolonisti, utekajúci pred tureckou expanziou a Rača bola povýšená na mestečko. V priebehu 16. storočia časť obyvateľov Bratislavy sympatizovala s myšlienkami reformácie a navštevovala protestantské bohoslužby v Rači, na čo reagoval roku 1590 aj cisár Rudolf II. nariadením, aby bratislavská mestská rada zakázala protestantským kazateľom vstup do mesta a bránila mešťanom a ľudu chodiť do mestečka Rače na tamojšie protestantské kázne. V roku 1616 sa poddaní v Devíne a Rači vzbúrili proti feudálnemu útlaku, podstatné zlepšenie však nenastalo. Roku 1635 získal Raču i devínske panstvo palatín Pavol Pálfi z Erdődu. Rod Pálfiovcov vlastnil Raču až do prvej československej pozemkovej reformy. Pálfiovci prenajímali mestečku právo čapovať víno nielen v období, ktoré im pridelil urbár, ale aj v ostatnej časti roka. Račianske víno patrilo medzi najkvalitnejšie vína z malokarpatskej oblasti a vždy sa predávalo trochu drahšie ako ostatné. Obyčajne ním zlepšovali iné vína, alebo ho predávali ako dezertné. Vyvážalo sa cez Rakúsko aj do Sliezska, veľa sa ho predalo aj v Bratislave. Delegáciu račianskych farníkov, vedenú svojim farárom roku 1767 prijala cisárovná Mária Terézia, ktorá račanom darovala donačnú listinu – dekrét o pestovaní “tereziánskej račianskej frankovky”, čím uznala račianske červené víno za vhodné i na kráľovský stôl. Farárovi darovala krásny bohoslužobný ornát.
Račianske víno bolo už vtedy značkové – račania na sudy, v ktorých prepravovali víno, vypaľovali svoje znaky, aby predišli znehodnocovaniu a pančovaniu svojho vína. Roku 1768 vydala Mária Terézia úradný urbár so spoločnými predpismi, v ktorom sa mala na každom panstve vyhotoviť urbárska tabuľa s údajmi o obciach. Rača mala v tom čase 229 poddanských domov, žilo tu i niekoľko šľachticov, teda skutočný počet domov bol trochu vyšší.