Hlavným zamestnaním bolo vinohradníctvo. V 17. storočí žil v Rači hrnčiarsky majster, v 18. storočí traja obuvníci, dvaja mäsiari, pekár, mlynár, debnár, murár, zámočník, krajčír, pivovarník a chirurg. V 18. storočí prevládalo v Rači slovenské obyvateľstvo a vynútilo si, aby sa všetky záležitosti, ktoré sa ho týkali, prerokúvali v slovenskej reči. V polovici 19. storočia mala Rača už 368 domov a 2421 obyvateľov. V roku 1840 začala premávať konská železnica z Bratislavy do Trnavy. V Rači mala prepriahaciu stanicu a stajňu pre kone. V rokoch 1848-49 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila stotinu dobrovoľníkov, v júni a júli 1849 bola obec a jej okolie dočasným sídlom Slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorý 30. júna 1849 navštívili Ľ. Štúr a M. Hodža. 22. novembra 1863 bola v obci slávnosť 1000 ročného jubilea príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ktorej sa osobne zúčastnil aj slovenský národovec kňaz F. V. Sasinek, ktorý v Rači mesiac pôsobil. Odvtedy sa račianski národovci začali zapájať do slovenského národného hnutia. Katolícky kňaz Móric Alster bol vedúcim Bratislavského jednateľstva Matice slovenskej a zastával aj čestné miesto medzi národovcami bratislavskej župy. K rozvoju Rače prispelo aj vybudovanie železničnej trate s parným pohonom z Leopoldova do Rače v rokoch 1872-1873; roku 1883 postavili prípojku na bratislavskú hlavnú stanicu. Po vzniku Československej republiky mala Rača 589 domov a 4581 obyvateľov, z toho 3738 Slovákov, 757 Nemcov. K dvom predchádzajúcim ľudovým školám po roku 1918 pribudla ďalšia štátna ľudová škola so slovenským vyučovacím jazykom, kým v evanjelickej škole sa ďalej učilo nemecky. Roku 1933 bola na Čachtickej ulici otvorená rímskokatolícka ľudová škola a o dva roky neskôr štátna ľudová a meštianska škola. Začiatkom štyridsiatych rokov si sedliaci a vinohradníci, hlásiaci sa k nemeckej národnosti, založili vinohradnícke družstvo a postavili nemecký kultúrny dom. Slovenská časť račanov založila akciovú spoločnosť a roku 1941 postavili Katolícky kultúrny dom s (na tie časy) veľkým javiskom. Hrával tam divadelný súbor vysokej úrovne (dnes je tam kino Nádej). 1. apríla 1946 sa Rača stala administratívno-správne súčasťou Bratislavy.