Bratislava

Bratislava
hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava je sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, národných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Leží v strede Európy v juhozápadnej časti Slovenska. Na juhu hraničí s Maďarskom a na západe s Rakúskou republikou. Vejárovite sa rozprestiera na ploche 367,9 km2, na oboch brehoch Dunaja pri úpätí Malých
Karpát v nadmorskej výške 127 až 514 m n. m. Vďaka svojej polohe na rozhraní miernej a teplej klimatickej oblasti patrí Bratislava medzi najteplejšie miesta na Slovensku s priemernou teplotou 9,9° C. Má 1976,4 hodín slnečného svitu za rok a ročný úhrn zrážok je 527,4 mm. Počtom obyvateľov 452 053 (31.12.1996) je najväčším mestom na Slovensku.

ZÁKLADNÉ HISTORICKÉ ÚDAJE
Bratislava je mesto s bohatou históriou, ktorá siaha do staršej doby kamennej (paleolitu), keď sa na jej území predpokladá sídlisko lovcov. Aj ľudia v dobe neolitu, 3500 r. pred n. l. spoznali výhodnosť tohto územia a založili si tu niekoľko osád na strategicky výhodných miestach. Od tejto doby bolo územie Bratislavy stále osídlené.
Na prelome letopočtov zohrali dôležitú úlohu v histórii nášho mesta Rimania, keď Dunaj sa stal pohraničnou riekou Rímskej ríše. V blízkosti Dunaja si Rimania vybudovali opevnené vojenské tábory, strážne stanice a civilné stavby, ktoré boli súčasťou opevnenej hranice Limes Romanus. Koncom obdobia sťahovania národov od 5. storočia prichádzajú na územie Bratislavy Slovania. Na prelome 8. a 9. stor. sa začínajú ustaľovať pevné hranice medzi slovanským a germánskym svetom. Rozmach remeselnej výroby Slovanov, narastajúca sociálna diferenciácia, vznik jednotlivých kmeňových kniežactiev a ich vzájomné zápolenie viedlo nakoniec v 1. tretine 9. stor. ku vzniku samostatného štátneho celku - Veľkej Moravy. Na bratislavskom hradnom vrchu a na Devíne boli vybudované významné hradiská.

r.907 - prvá zachovaná písomná zmienka o Bratislave
10.-11. stor. - hrad sa stáva pohraničnou pevnosťou Uhorska, sídlom župana a kapituly
12. stor. - na základoch podhradskej osady vzniká ranostredoveké románske mesto
r.1291 - uhorský panovník Ondrej III.

udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá
r.1405 - privilégiom Žigmunda Luxemburského bolo mesto povýšené medzi slobodné kráľovské mestá
r.1430 - založenie bratislavskej mincovne
r.1436 - kráľ Žigmund udelil mestu erbovú listinu s právom používať erb
r.1465 - panovník Matej Korvín založil Akademiu Istropolitanu - prvú vysokú školu na území Slovenska
r.1526 - po bitke pri Moháči uhorský snem zvolil Ferdinanda I. Habsburského za dedičného kráľa Uhorska
r.1536 - v dôsledku obsadenia dolného Uhorska Turkami sa Bratislava oficiálne stala hlavným mestom Uhorska, sídlom snemu, ústredných orgánov a korunovačným mestom uhorských kráľov
r.1563-1830 - korunovácia 11 kráľov a 8 kráľovských manželiek
r.1606 - založenie evanjelického gymnázia
r.1626 - na pozvanie arcibiskupa Petra Pázmáňa prišli do Bratislavy jezuiti, aby posilnili katolícky vplyv v meste
r.1710-1711 - veľká morová epidémia
r.1721-1722 - vychádzajú prvé noviny "Nowa Posoniensia"
r.1775 - cisárovná Mária Terézia vydala nariadenie o zbúraní mestských hradieb
r.1776 - otvorenie stavovského divadla
r.1783 - Bratislava prestáva byť hlavným mestom Uhorska
r.1787 - prvý pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny
r.1805 - v Primaciálnom paláci bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Francúzskom, známa ako Bratislavský mier
r.1809 - obliehanie mesta francúzskym vojskom cisára Napoleona
r.1811 - vyhorel Bratislavský hrad
r.1830 - začiatok pravidelnej lodnej prepravy osôb a nákladu po Dunaji
r.1843 - kodifikácia spisovnej slovenčiny
r.1848 - v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísal panovník Ferdinand V. zákony o zrušení poddanstva
r.1848 - do Bratislavy prišiel prvý vlak ťahaný parným rušňom na trati Viedeň - Bratislava
r.1884 - začiatok elektrického osvetlenia mesta a vybudovanie telefónnej siete
r.1891 - otvorenie prvého stavaného mosta cez Dunaj
r.1945 - oslobodenie mesta Sovietskou armádou
r.1968 - obsadenie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, sovietske tanky v uliciach Bratislavy
r.1968 - na Bratislavskom hrade podpísaný Zákon o československej federácii, Bratislava získava štatút hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky
r.1993 - hlavné mesto samostatnej Slovenskej republiky

Hradný kopec a podhradie

Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše.V 10. storočí, keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný hrad.Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15.

storočí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storočia si hrad zachoval do dnešných dní.V každom z ďalších storočí bol hrad prestavaný. V 18. storočí sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornosťou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 začala veľkolepá obnova. Dnes sa tu nachádzajú reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky, vlády SR a expozície Slovenského národného múzea.
Prechádzkou okolo hradného kopca sa dostaneme k ďalším štyrom múzeám. V pôvodne renesančnej Žigrayovej kúrii postavenej v polovici 17. storočia sa nachádza novozriadené Múzeum židovskej kultúry so svojou stálou expozíciou i premennými výstavami. Na konci Židovskej ulice stojí dom U dobrého pastiera. V tomto malebnom meštianskom rokokovom dome z 2.polovice 18.storočia je umiestnená expozícia hodín Mestského múzea. Naproti domu U dobrého pastiera stojí Modrý dom. V tomto neskorobarokovom šľachtickom dome z konca 18.storočia je umiestnená expozícia umeleckých remesiel. V južnej časti Podhradia sa zachovali zvyšky pôvodne obrannej antickej veže, ktorá ochraňovala dunajský brod. Pri dobýjaní hradu obsadeného protihabsburgovskými povstalcami bola v roku 1620 vyhodená do vzduchu. Z asanovaného Podhradia sa na Žižkovej ulici zachovala malebná časť s rokokovým Domom cechu rybárov a lodníkov , barokovým kostolíkom Najsvätejšej Trojice, renesančnou Brämerovou kúriou a Kamperovou kúriou, v ktorej sa dnes nachádza Archeologické múzeum SNM so svojou stálou expozíciou Antika v zbierkach SNM. KONKATEDRÁLA SV. MARTINA A OKOLIE


Ulička medzi zrekonštruovaným parkanovým a hradobným múrom vedie ku Konkatedrále sv. Martina (predtým Dóm sv. Martina) - trojloďovému gotickému kostolu, postavenému na mieste románskeho kostola. S výstavbou sa začalo začiatkom 14. storočia, ale kostol bol pre nepriaznivé politické okolnosti vysvätený v roku 1452. Vnútorné zariadenie kostola bolo v priebehu storočí postupne doplňované a vrcholilo v 18. storočí, keď na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho prišiel do Bratislavy významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner, ktorý vytvoril hlavný oltár a barokovú kaplnku sv.

Jána Almužníka.Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Po viacerých úpravách dostala dnešnú podobu v prvej polovici 19. storočia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš /2 x 2 m /, na ktorom je napodobenina uhorskej kráľovskej koruny, na znak toho, že v 16. storočí sa Dóm sv. Martina stal korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek.
V centre Rudnayovho námestia, z južnej časti Konkatedrály sv. Martina, stojí pomník Antona Bernoláka, autora prvého návrhu na kodifikáciu spisovnej slovenčiny v roku 1787. Pod schodišťom vľavo je busta Georga Rapfaela Donnera, ktorý v Bratislave pôsobil takmer 10 rokov a vpravo busta hudobného skladateľa Franza Liszta, ktorý v dóme sv. Martina v roku 1884 dirigoval svoju korunovačnú omšu.
V blízkosti sa nachádza Rybné námestie, kedysi priestor pred mestskými hradbami, ktorý slúžil ako rybný trh. V centre stojí barokový stĺp Najsvätejšej Trojice, ktorý patrí k tzv. morovým stĺpom. Pôvodné Rybné námestie stratilo svoju tvár vybudovaním mosta cez Dunaj. Most, postavený v rokoch 1967-1972 tvorí novú dominantu Bratislavy. Na pylóne vo výške 80 metrov je vyhliadková kaviareň Bystrica, z ktorej je zaujímavý výhľad na celú Bratislavu a jej okolie.
Od Konkatedrály sv. Martina sa dostaneme ku kostolu a kláštoru, ktorý si vybudovali klarisky v 14. storočí. V duchu predpisov rádu nesmel mať vežu, preto klarisky v roku 1400 postavili kamennú vežu na obvodový múr. Táto zaujímavá veža je jednou z troch päťbokých veží, ktoré sa nachádzajú v celej Európe. Jednoloďový gotický kostol klarisiek sa dnes využíva len na kultúrne účely.
Od klariského kostola môžeme prejsť k pásu mestského opevnenia s dvomi obrannými baštami, ktorý bol zrekonštruovaný na zbytkoch hradieb z prelomu 13. a 14. storočia. Hradby obkolesovali stredoveké privilegované mesto od konca 13. storočia do poslednej štvrtiny 18. storočia, do doby keď na príkaz panovníčky Márie Terézie boli zbúrané.

HLAVNÉ NÁMESTIE A PRIĽAHLÉ PRIESTORY


Uršulínskou ulicou sa dostaneme ku gotickému kostolu františkánov , ktorý bol vysvätený za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III., ktorý udelil Bratislave mestské privilégiá v roku 1291. Kostol bol v priebehu storočí viackrát upravený, dodnes sa však zachovala samostatná kaplnka sv.Jána Evanjelistu. Táto gotická dvojpodlažná kaplnka zo 14. storočia, ktorá patrila rodine bratislavského richtára je jednou z najkrajších ukážok gotickej architektúry na Slovensku.

Oproti kostolu na františkánskom námestí stojí jeden z najkrajších rokokových palácov v Bratislave - Mirbachov palác z 18. storočia. Palác vlastnilo viacero majiteľov. Podľa želania posledného z nich, grófa E. Mirbacha, zriadilo v ňom mesto galériu. V dolnej časti námestia dal cisár Leopold I. v roku 1675 postaviť Mariánsky stĺp na pamiatku porážky protihabsburského povstania. Hlavné námestie stredovekého mesta dodnes tvorí centrum historického jadra. Na tomto námestí sa od 14. storočia odohrávali najdôležitejšie udalosti v meste. Okrem neodmysliteľných trhov tu boli všetky zhromaždenia, oslavy, ale aj popravy.Všetky domy na námestí majú staršie gotické jadro, viaceré domy boli pôvodne ešte pred opevnením mesta budované ako obranné domy s vežou. V centre námestia stojí pieskovcová renesančná Maximiliánova fontána s kruhovou nádržou. Fontánu dal postaviť cisár Maximilián II. po požiari, ktorý vznikol v Bratislave počas jeho korunovácie. Autorom fontány je rakúsky kamenár Ondrej Lutringer z Deutsch Altenburgu. Fontána je ozdobená sochou, ktorá znázorňuje cisára Maximiliána II. v podobe legendárneho ochrancu miest rytiera Rolanda. Dominantou Hlavného námestia je Stará radnica, ktorá vznikla v 15. storočí spojením niekoľkých meštianskych domov do jedného celku. Jej jadro tvorí "dom s vežou", postavený v polovici 14. storočia richtárom Jakubom. Radnica v priebehu stáročí prešla viacerými stavebnými úpravami. Neskorogotický priechod s arkierom a podjazd zdobený reliéfne upravenými svorníkmi nás zavedie na nádvorie s arkádovou chodbou zo 16. storočia. V rohu nádvoria je vchod do Mestského múzea, ktoré vzniklo v roku 1868. Mestské múzeum je najstarším dodnes existujúcim múzeom v Bratislave. V priestoroch radnice sa nachádza expozícia histórie mesta od najstarších čias až po súčasnosť. Súčasťou radnice je mestský archív, ktorý uchováva materiály dokumentujúce politické, sociálne, hospodárske a kultúrne dejiny mesta, bratislavskej society, rodov i jednotlivcov od polovice 12. storočia. V podzemí sa nachádza expozícia feudálnej justície, ktorá približuje doklady o stredovekom súdnictve a jeho právomoci v Bratislave. V úzkej uličke pri Hlavnom námestí sa nachádza rokokový palác grófa Juraja Apponyiho, v ktorom je dnes špecializovaná expozícia, približujúca vyše 2000-ročnú tradíciu vinohradníctva a vinárstva na území mesta a jeho okolí. Úzka Kostolná ulička vedľa Starej radnice vedie k Primaciálnemu námestiu, ktoré v stredoveku slúžilo trhom. Už vtedy tu stál hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa.

Primaciálny palác, ktorý je postavený na jeho mieste je najkrajšou klasicistickou stavebnou pamiatkou na Slovensku. V priechode paláca je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca podpísanie tzv. Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleónovským Francúzskom a habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V priestoroch na 1. poschodí, ktoré patria Galérii hl. mesta SR Bratislavy je umiestnená unikátna zbierka 6 gobelínov z polovice 17. storočia, zobrazujúca starogrécky epos o láske Hery a Leandra, ktoré boli utkané v anglickej kráľovskej manufaktúre v Mortlake. Je to jediný súbor gobelínov, ktorý zobrazuje legendu na 6 obrazoch. Do Primaciálneho námestia ústi Klobučnícka ulica, ktorá dnešnú podobu získala na začiatku 20.storočia. Na nároží neobarokového nájomného domu je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca, že v malom, dodnes zachovanom renesančnom domčeku, sa v roku 1778 narodil barokový hudobný skladateľ a klavírny virtuóz Ján Nepomuk Hummel, ktorý bol žiakom W.A.Mozarta. V rodnom dome, vo dvore neobarokovej budovy sa nachádza múzeum venované jeho životu a dielu.

MICHALSKÁ BRÁNA, ŽUPNÉ NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA


Baštovou ulicou sa dostaneme na Michalskú ulicu. Táto jedna z najstarších ulíc mesta, má pôvod v diaľkovej obchodnej ceste vedúcej od Severného mora k dunajskému brodu, v blízkosti ktorej sa ľudia usadzovali ešte pred vznikom mesta. Vedie k jedinej zachovalej bráne stredovekého opevnenia - k Michalskej bráne. Jej gotická veža bola postavená v 1. polovici 14. storočia, v 16. storočí bola nadstavovaná a do dnešnej podoby bola upravená v 18. storočí, keď na jej vrchol umiestnili sochu sv. Michala. Vo veži je dnes Múzeum zbraní a stredovekého fortifikačného umenia. Hneď vedľa Michalskej veže stojí barokový dom z 2. polovice 18.storočia, vstavaný do barbakanu Michalskej brány, v ktorom je umiestnené farmaceutické múzeum. V historických priestoroch pôvodnej lekárne, známej ako "Lekáreň U červeného raka" sa nachádza ojedinelá expozícia, ktorá bohatosťou zbierok ako i kompletnosťou zariadení historických pôvodných lekární je európskym unikátom.
Pred vstupnou bránou do mesta dnes stojí barokový kostol Najsvätejšej Trojice (kostol Trinitárov). Táto stavba z prvej tretiny 18. storočia patrí medzi najkrajšie barokové stavby v meste. Dispozičné a farebné riešenie interiéru je priamo odvodené z chrámu sv. Petra vo Viedni. Kostol spolu s kláštorom bol postavený rádom trinitárov. Pôvodný kláštor, v susedstve kostola, bol v polovici 19.

storočia prebudovaný pre potreby župného domu, v priestoroch ktorého sa okrem zhromaždení konali aj významné kultúrne podujatia.
Pokračovaním Župného námestia je Námestie Slovenského národného povstania. Námestie bolo v 18. a 19. storočí najrušnejším miestom Bratislavy vďaka svojím každodenným trhom, úzko špecializovaným v rôznych úsekoch priestranstva. V druhej polovici 17. storočia na podnet ostrihomského arcibiskupa prišli do Bratislavy milosrdní bratia. Títo si na voľnom priestranstve vybudovali svoj kláštor, kostol a nemocnicu. Predlohou pre tento komplex bol viedenský materský kláštor milosrdných bratov. Nemocnica zohrala významnú úlohu počas morovej epidémie v rokoch 1710-1713. V 1.polovici 20.storočia boli trhy z priestoru námestia postupne vytlačené, mnohé staršie budovy ustúpili moderným architektúram a v 70. rokoch 20. storočia tu bol postavený pomník Slovenského národného povstania, ktorý symbolizuje ľudové ozbrojené vystúpenie proti nacistickému Nemecku. HVIEZDOSLAVOVO NÁMESTIE A PRIĽAHLÉ PRIESTORY


Rušným životom dnes žije aj Hviezdoslavovo námestie, ktoré začalo vznikať v 17. storočí pred južnými hradbami mesta. Severná strana námestia sa začala architektonicky utvárať po roku 1775, keď zasypali priekopu a začali postupne búrať mestské hradby. Vtedy postupne vznikala Promenáda, vysadená radmi stromov, oddychové miesto Bratislavčanov, ktorá sa končila Divadelným námestím s pôvodným mestským stavovským divadlom.
Dnešné Slovenské národné divadlo bolo postavené v roku 1886 podľa projektu viedenských architektov F.Fellnera a H. Helmera, ktorí sa špecializovali na stavbu divadiel v celej strednej Európe. Pre Bratislavu navrhli neorenesančnú budovu s kamenným súsoším Thálie nad kupolou vystupujúcej fasády. V divadle hosťovali významné osobnosti - F.Šaľjapin, P.Mascani, R.Strauss, G.Filip. V súčasnosti je tu umiestnená operná a baletná scéna, ktorej sólisti vystupujú na najpoprednejších svetových scénach. Pred budovu divadla dala Prvá bratislavská sporiteľňa v roku 1888 postaviť Ganymedovu fontánu, pripomínajúcu výjav z gréckej mytológie. Začiatkom 20. storočia v blízkosti divadla vyrástla ďalšia spoločenská budova. Na mieste starej erárnej sýpky z čias Márie Terézie postavili bohato členenú a zdobenú budovu Reduty. Pôvodne bola miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení, reprezentačných plesov.

Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie a miestom, kde sa každoročne na jeseň konajú Bratislavské hudobné slávnosti - medzinárodný festival vážnej hudby za účasti popredných svetových dirigentov, sólistov a hudobných telies.
Na dunajskom nábreží stojí budova nástupišťa na propelér, ktorý do roku 1972, okrem jediného mosta cez Dunaj, spájal svojou pravidelnou prepravou obidva brehy.
V blízkosti sa nachádzajú dva objekty patriace Slovenskej národnej galérii. Na Námestí Ľudovíta Štúra, v zrekonštruovanej budove Esterházyho paláca je umiestnená stála expozícia starého európskeho umenia. Je to najucelenejšia a najväčšia zbierka maliarskych a sochárskych umeleckých diel 15. - 18. storočia na Slovensku. Na Rázusovom nábreží, v budove bývalých vodných kasární, ktoré dala vybudovať Mária Terézia je umiestnená stála expozícia starého a moderného slovenského umenia. V prístavbe tejto budovy sa poriadajú aktuálne výstavy z domácej i zahraničnej tvorby. HODŽOVO NÁMESTIE, NÁMESTIE SLOBODY


Mimo dnešnej pamiatkovej rezervácie, na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným stredovekým mestom, si dal v roku 1760 gróf Grassalkovich, riaditeľ Uhorskej dvornej komory postaviť rokokový letný palác s veľkou záhradou. V rokoch 1939-1945 bol palác sídlom prezidenta Slovenského štátu, neskôr ho využívali deti a mládež Bratislavy na svoju záujmovú činnosť. Dnes po rozsiahlej rekonštrukcii je opäť sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Záhrada Grassalkovichovho paláca nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného paláca ostrihomských arcibiskupov. Pôvodné sídlo zo 17. storočia bolo v nasledujúcich storočiach prestavované a upravované. V záhrade paláca mal takmer 10 rokov dielňu významný barokový rakúsky sochár Georg Raphael Donner. Dnes v paláci sídli Úrad vlády Slovenskej republiky. Svojou čelnou fasádou sa otvára do Námestia Slobody, ktorého súčasná úprava je z roku 1980. Námestie bolo dejiskom rôznych udalostí, v roku 1897 tu slovenský vynálezca Ján Bahýľ ako prvý na svete vzlietol na ním skonštruovanom vrtuľníku. Dominantou námestia je najväčšia fontána v Bratislave. Jadro nerezovej Fontány družby tvorí podoba kvetu z lipy, ktorá je symbolom Slovanov. Kvet má priemer 9 metrov a stojí na pilieri uprostred kruhovej nádrže, ktorá má priemer 45 metrov. Kaskádovite postavené bazény okolo fontány prekonávajú výškový rozdiel 2,5 metra.

DEVÍNSKY HRAD


V mestskej časti Devín nad sútokom Dunaja a Moravy sa týčia ruiny mohutnej pevnosti. Devínsky hrad prezentuje jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít Slovenska. Prieskum priniesol nálezy už od 5. tisícročia pred n. l. Najbohatšie je zastúpená doba laténska, rímska a osídlenie v čase Veľkej Moravy. Strážnu pevnosť slovanského kniežaťa Rastislava Dowinu spomínajú letopisy už v 9. storočí. Po páde Veľkomoravskej ríše starých Slovanov sa Devínske hradisko stalo dôležitou strategickou baštou Uhorského kráľovstva.

Neskôr prešiel do vlastníctva viacerých bohatých rodín, ktoré sa postarali o vybudovanie jednotlivých častí hradu a jeho opevnenia. Hrad v roku 1809 vyhodili do povetria napoleónske vojská. V súčasnosti je hrad čiastočne zrekonštruovaný, ale v areáli stále prebieha archeologický výskum. ZELEŇ V MESTE, ZÁHRADY A PARKY

Zeleň v meste.
Na príjemný oddych v meste slúžia viaceré parky a záhrady. Medzi najnavštevovanejšími je Sad Janka Kráľa na pravom brehu Dunaja, ktorý patrí medzi najstaršie mestské verejné parky v Európe. Založený bol v roku 1775 v miestach lužného lesa. Ďalšími sú Horský park, ktorý vznikol v roku 1870, park pri kaštieli v Rusovciach a záhrady pri Grassalkovichovom a Aspremontovom paláci. Svojou zeleňou, pokojom a umelecko-historickými detailami náhrobných pomníkov lákajú návštevníkov dva cintoríny z 18. stor. - Ondrejský a pri Kozej bráne, ktoré sú v súčasnosti parkovo upravené a chránené.
Botanická záhrada UK
Botanická 3, Tel. 72 57 79
Lesný park
Železná studienka, Kamzík, Koliba, Kačín, Partizánska lúka
Horský park
Búdková cesta
Sad Janka Kráľa
Petržalka - nábrežie
Lunapark - zábavný park
Petržalka - nábrežie
Medická záhrada
Ul. 29. augusta
Zoologická záhrada
Mlynská dolina 1, Tel. 72 19 25, 72 28 23

ŠTÁTNE PRÍRODNÉ REZERVÁCIE
Devínska Kobyla (514 m) - masív tvoriaci západnú časť Devínskych Karpát na západ od Bratislavy. Rezervácia na ploche 25,6 ha predstavuje neplodnú plochu s výskytom posledných zvyškov lesostepných spoločenstiev a s bohatým zastúpením vzácnych botanických a zoologických druhov. Výskyt bohatej teplomilnej vegetácie a zriedkavých druhov hmyzu.
Šúr - územie pri Svätom Jure na ploche 370 ha s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.
Ostrov Kopáč - katastrálne územie Podunajské Biskupice. Rezervácia je tvorená stepnými a lesostepnými spoločenstvami pripomínajúcimi africké savany. Územie je ojedinelé miesto svojho druhu, jeho charakter je podmienený vysoko uloženým štrkovým materiálom s minimálnou vrstvou pôdy, kde sa utvorili stepné spoločenstvá s výskytom vzácnych orchideovitých rastlín.
Ostrov kormoránov - prvá slovenská rezervácia zriadená v roku 1933 na rozlohe 110 ha. Ostrov v katastrálnom území Podunajských Biskupíc vytvárajú mŕtve ramená Dunaja, prístupný je len za nízkeho stavu vody. Územie je mimoriadne významné počas sťahovania vtáctva.
Chránené nálezisko Pieskový vrch - Sandberg - terasovitý stupeň Devínskej Kobyly.

Vzácne, vedecky významné paleontologické nálezisko. Predmetom ochrany sú horninové zvyšky treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 - 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piesčitými vápencami a ílovcami objavili vyše 300 druhov neogénnych skamenelín.

ZAUJÍMAVOSTI BRATISLAVY A OKOLIA

Vinohradnícky región Malé Karpaty
Na území Bratislavy sa víno dokázateľne pilo už 200 - 300 r. pred n. l. Vínnu révu pestovali Kelti, Rimania aj Slovania. V stredoveku patrilo vinohradníctvo medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske odvetvia, dnes rozlohou 1000 ha viníc je Bratislava najväčšou vinohradníckou obcou na Slovensku. Známa je pestovaním vyšľachtených odrôd Veltlín, Silván, Müller Thurgau, Frankovka.
Malokarpatská vínna cesta, ktorá začína v Bratislave, pokračuje cez mestečká Svätý Jur, Pezinok a Modru so zachovanými vinohradníckymi domami. Okrem vinohradníckych a vinárskych expozícií v múzeách v Bratislave a Pezinku návštevníka lákajú svojou pohostinnosťou desiatky starobylých vinární a pivníc plných dobrého vína a špecialít slovenskej kuchyne.
Majolika
Kraj okolo Bratislavy je doma aj v zahraničí známy výrobou keramiky. Po zániku hrnčiarskej a džbánkarskej cechovej výroby, ktorá v Modre, 26 km juhovýchodne od Bratislavy, siaha až do stredoveku sa v 19. storočí začína veľkovýroba známej modranskej keramiky, ktorá trvá podnes. V Stupave, 18 km na západ od Bratislavy, možno navštíviť múzeum Ferdiša Kostku v dome, kde sa tento významný slovenský džbánkár a keramikár narodil, žil a pracoval. V ďalšej budove zvanej brenhaus si možno pozrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra.
Za výtvarným umením
Malebný kraj okolo Bratislavy lákal mnohých umelcov. Blízko Bratislavy v Pezinku je rodný dom veľkého európskeho maliara Jána Kupeckého, v ktorom sa konajú výstavy výtvarníkov z malokarpatskej oblasti. V Malackách, vzdialených 36 km od Bratislavy je múzeum významného slovenského maliara Michala Tillnera. Okrem priestorov venovaných jeho maliarskej tvorbe ju tu umiestnená zbierka historických predmetov, ktorej základ tvorí predovšetkým osobná zbierka umelca - keramika, svietidlá a hodiny.
Za literárnymi pamiatkami
Mnohí významní slovenskí spisovatelia žili v blízkosti Bratislavy. V Svätom Jure je v rodinnom dome spisovateľa a učiteľa Petra Jilemnického zriadené vlastivedné a literárne múzeum.

Veľkej návštevnosti sa teší Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, špecializované literárne múzeum dotýkajúce sa života, činnosti a diela Ľudovíta Štúra a jeho generácie na pozadí slovenského národnopolitického, sociálneho, kultúrneho a literárneho pohybu v období slovenského národného obrodenia v 19. storočí.