Žije tu nás najmenší a najpôvabnejší druh, rosnička zelená (Hyla arborea), ktorá okrem plávania a skákania je aj majstrom lezenia po stromoch. Uvidíme aj ropuchy, ropuchu bradavičnatú (Biifo bufo), ropuchu zelenú (B.viridisl, skokany (Rana sp.), kunku červenobruchú (Bombina bombinaJ a z mlokov mloka dunajského (Triturus dobrogicus).
Z plazov sú tu zastúpené jašterica bystrá (Lacerta agilis), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix), užovka frkaná (Natrix tesselata), užovka hladká (Coronella austriaca), užovka stromová (Elaphe longissima).
Vyskytujú sa tu aj zástupcovia ďalších stavovcov. V lesoch žije jelenia a srnčia zver, diviak, líška, jazvec, v Biskupickom ramene ondatra a bobor.


Arborétum, Mlyňany

Zakladateľ Arboréta
Ambrózy-Migazzi
zo svojou manželkou

Arborétum Mlyňany založil v r. 1892 dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. Narodil sa 5. marca 1869 v Nizze. Strednú školu absolvoval vo viedenskom Tereziane. Neskôr vyštudoval právo na univerzite vo Viedni a Budapešti. Ako 23-ročný svadbou s Antóniou Migazzi získal mlyniansky veľkostatok, ku ktorému prikúpil dubovo-hrabový lesík vo Vieske nad Žitavou. V r. 1894 pod vedením staviteľa Guttmanna bol dokončený kaštieľ. Charakteristická veža bola dostavaná až v r. 1905. Pohnútkou pre výstavbu Arboréta mu boli jeho časté cesty a pobyt uprostred bohatej vegetácie južného Talianska.


Hneď od samého začiatku sa na budovaní parku podieľal Jozef Mišák, odborník pochádzajúci zo známej záhradníckej rodiny v Hořiciach v Čechách. Svoje odborné skúsenosti získal na cestách v zahraničí. Do 40 ha dubovo-hrabového lesíka postupne dosadzovali dovážané dreviny získané od zahraničných škôlkárskych firiem v Nemecku, Francúzku a Anglicku. Svedčia o tom zachované katalógy rastlín od firiem Späth, Hesse, Peter Smith, G. D. Böhlje, Louis a ďalšie, v ktorých sú označené jednotlivé požadované druhy oboma spoluzakladateľmi. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach. Zvláštnu pozornosť venovali vždyzeleným (Semper Vireo) a v zime zeleným rastlinám pochádzajúcim z oblasti Stredozemného mora, východnej Ázie a Severnej Ameriky. V odborných kruhoch sa však často stretávali s nepochopením. Aklimatizácia rastlín vyžadovala často špeciálne podmienky, ktoré im pestovatelia dômyselne vytvárali. Bola to práca náročná a nákladná, pretože lokalita Arboréta predstavuje v porovnaní s okolím doslova nepriaznivé stanovište. Zahustenými výsadbami vytvárali priaznivú mikroklímu pre pestovanie vždyzelených drevín.