Ihličnany postupne nahrádzali ochrannú funkciu dubov a hrabov a pomaly sa formovali malebné scenérie a zákutia. Prvé výsadby, ako je zrejmé zo zachovaných snímok urobených náruživým fotografom J. Mišákom, sa uskutočnili v bezprostrednej blízkosti kaštieľa v r. 1894. Na jeho rohoch boli vysadené borievky virgínske (Juniperus virginiana), dnes dobre rastie iba jedna v blízkosti hlavného vchodu, a cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) v zadnej časti traktu. Okrem týchto druhov bol vysadený vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis), vresovec mäsový (Erica carnea), pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis) a pokusne aj indigovník (Indigofera gerardiana). Všetky uvedené druhy boli získané od firmy Späth a Hesse. Ďalšie druhy prišli v r. 1899 od firmy Peter Smith.

Po prvý krát bola vysadená (Andromeda polifolia), dráče (Berberis buxifolia, Berberis darwinii, Berberis jamesonii, Berberis stenophylla), lykovec (Daphne cneorum), gaultéria (Gaultheria shallon), kalmia (Kalmia angustifolia, Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), a hlohyňa (Pyracantha coccinea). V r. 1900 bol získaný sortiment rododendronov od firmy G. D. Böhlje. Po dobudovaní zámku sa v jeho bezprostrednej blízkosti robili veľké terénne úpravy umožňujúce obklopiť ho štýlovo jednotnou záhradnou úpravou. Celá terasa pri vstupe do parku musela byť navezená, zem sa odobrala zo svahu a nanášala sa na nižšie položené miesta, čím sa vytvorili dva stupne podopreté dlhými kamennýni múrmi. Časť plošiny tvorí parter pred kaštieľom. Systém terás vytvára vhodné stanovište pre svetlomilné a suchomilné druhy, ktoré na jeseň veľmi dobre vyzrievajú a netrpia toľko mrazom. Na severnom svahu je vybudované veľké alpínum na pestovanie tieňomilných a vlhkomilných druhov. Výstavbu riadil sám Ambrózy. Veľké kamene sa dovážali z neďalekých Prílep a z Kľačian na vozoch. Úprava trvala tri roky, pričom sa pracovalo hlavne v zime, keď bol dostatok pracovných síl. Kamene sa mnohokrát premiestňovali, až dostali podobu podľa priania majiteľa. Kolmá kamenná stena uzatvára pohľad na alpínum. Zdrojom vody preň je dômyselný systém zvodu dažďovej vody zo strechy kaštiľa. V r. 1901 sa podstatne rozšíril sortiment pestovaných sempervirentov získaním okrasných odrôd aukuby japonskej (Aucuba japonica), cezmíny ostrolistej (Ilex aquifolium) a rododendronov. O dva roky neskôr sa získali rôzne druhy a odrody krušpánu (Buxux microphylla, Buxux harlandii a Buxux sempervirens). Vysádzal sa predovšetkým vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) v niekoľkých tisícoch exemplárov, takže skoro vytváral hlavné sempervirentné poschodie.