Najväčšiu intenzitu dosiahli dodávky sempervirentov v rokoch 1905 – 1910, keď sa získal základný sortiment druhov. V r. 1912 spoluzakladaťeľ J.Mišák o parku napísal: Náš park jest na 78 katastrálních jitrech založený, když jsem před 19 lety přišel, nebylo zde nic jen dubový lesík a zámek ve stavbě. Nyní je v kětu přes 500 Azalea mollis ve všech barvách a na sta rhododendronu, jest to pohled úchvatný. Jsou ve všech velikostech a druzích. Laurocerasus officinalis „ Schipkaensis“ dominuje zde co hlavní vždyzelený keř, řeknu li, že asi ve 100 000 exemplářích, tak jsem docela nepřehnal. Ilexy, kryptomerie, všechny druhy cedru až 8 m vysoké jsou vše ze semena zde vypěstované. V r. 1914 Ambrózy Arboretum opustil, prenechal ho na starosť J. Mišákovi a usadil sa na svojom majetku v Tane v Maďarsku. Ani tu však svoju lásku nezanechal. V Jeli založil arborétum, ktoré nadväzovalo na jeho pestovateľské skúsenosti. Pri cestách do Prahy sa často stretával s J. Mišákom, ale do milovaných Mlynian sa už nikdy nevrátil. Ambrózy pripravoval rukopis knihy zhrňujúcej poznatky s aklimatizáciou vždyzelených (sempervirentných) rastlín. Žiaľ, tento rukopis sa nezachoval. Za jeho najvýznamnejšie práce považujeme príspevky Immer – und wintergrune Laubgeholze (Vžyzelené a zimozelené listnaté dreviny), 1913, a Aus meiner Malonyaner Werkstatt (Z mojej mlynianskej dielne), 1921, kde zanechal rady a návody na úpravu mlynian. Posledné štúdie dr. Štefana Ambrózyho (Yucca – Fragen, Efeu) sú názorným príkladom jeho bohatých skúseností so vždyzelenými rastlinami. Odporúča v nich použiť ďalšie formy na spestrenie večnej zelene. Juka je mu symbolom nenáročnej a lacnej trvalky, ktorá vyrastie do značných rozmerov a sama sa zbavuje konkurujúcich burín, pričom bez polievania odoláva horúčave a suchu na piesočných kopcoch a skalnatých svahoch. Spolu s bambusmi dáva výsadbám zo všetkých mrazuvzdorných vždyzelených stromov najexotickejší charakter. Pokiaľ ide o brečtan Ambrózy uvádza, že podľa Toblerovho zoznamu existuje vyše 150 foriem, z ktorých sa však v parku, bohužiaľ, žiadna nevyskytuje. Preto začal sám v Mlyňanoch zbierať brečtany a mal v úmysle túto zbierku natoľko doplniť a rozšíriť, aby mohol celý sortiment rozdeliť ústavom a zariadeniam, ktoré by prejavili záujem. Zákerná choroba, ako aj ďaľšie okolnosti mu však tieto plány neumožnili zrealizovať. Zomrel v r. 1933 bez toho, aby dokončil začaté dielo. Po r. 1914 došlo v Arboréte k čiastočnému obmedzeniu výsadby. Určite mal na to vplyv odchod jeho zakladateľa z Mlynian, ale hlavne vojnové obdobie. Napriek všetkým týmto ťažkostiam J.