Mišák pokračoval v sadovníckej úprave objektu i bez finančných prostriedkov majiteľa. Získané skúsenosti s pestovaním cudzokrajných drevín a predovšetkým empervirentov (vždyzelených) publikoval v odborných časopisoch, v Českých resp. Československých zahradnických listoch, Gartenschonheit a inde. Najvýznamnejšou prácou završujúcou začiatočné obdobie zavádzania stálozelených listnatých drevín do Mlynian je publikácia Vždyzelené stromoví listnaté, ktorá vyšla v nakladateľstve Gartenschonheit v Berlíne v nemeckom a českom jazyku v r. 1925. Autor v knihe venovanej Š. Ambrózymu zhrnuje svoje bohaté skúsenosti s pestovaním vždyzelených listnatých drevín a vôbec prvýkrát hodnotí tento sortiment. Ilex sa pre svoju
obľúbenosť dostal
aj do znaku na kaštieli

Táto originálna publikácia nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v súčasnosti a radí sa medzi základnú literatúru svojho druhu. V r. 1925 sa v Arboréte podarilo sústrediť okolo 300 taxónov sempervirentov. Už od začiatku založenia objektu sa rozvíjali kontakty s ďalším významným parkom v Pruhoniciach. Bohatá korešpondencia medzi zakladateľom Š. Ambrózym a J. Mišákom a predstaviteľmi Dendrologickej spoločnosti Silva Taroucom, Camillom Schneiderom, Františkom Zemanom a Karlom Dominom je toho dokladom. Tieto významné osobnosti si vymieňali nielen skúsenosti s pestovaním novozavádzaných druhov, ale taktiež živé rastliny. Po r. 1931 postupne prebral starostlivosť o objekt záhradník Jozef Richtár, svedomitý a oddaný žiak J. Mišáka, ktorý ho i napriek svojmu pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu neustále zasväcoval do tajov mlynianskeho parku. V decembri 1939 Jozef Mišák zomrel. Pri hodnotení jeho práce môžeme o ňom bez nadsadenia hovoriť ako o spoluzakladateľovi Mlynian, bez jeho úsilia by objekt nezískal svetoznáme meno. Pre park nastali ťažké chvíľe. Jozef Richtár sa vehementne zasadzoval o to, aby objekt prešiel do rúk štátu. Po vojne bol objekt zoštátnený a v r. 1947 prešiel do správy Povereníctva školstva a osvety. Zákerná choroba spôsobila, že tento Mlyňanom oddaný záhradník nedokončil svoje plány. Zomrel v r. 1950. Arborétum 30. mája 1951 vyhlásili za prírodnú rezerváciu a stalo sa samostatným vedeckým ústavom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. 1. januára 1953 prebrala Arborétum Slovenská akadémia vied, ktorá ho spravuje až doteraz. Pod vedením skúseného záhradníka Daniela Kovalovského sa začalo so záchranou, rekonštrukciou a zveľaďovaním objektu. Nebola to úloha ľahká, pretože hlavné dreviny boli zostarnuté a zoslabené.