Preto bolo treba pri obnove cenného objektu opatrnú ruku. Daniel Kovalovský sa zhostil tohto poslania úspešne. Aktívne taktiež prispel pri introdukcii mnohých cudzokrajných drevín. Zároveň s obnovou objektu sa budovalo výskumné dendrologické pracovisko, ktorého riaditeľom sa stal Ing. František Benčať. Pracovisko sa zameralo hlavne na introdukciu vždyzelených (sempervirentných) drevín a druhov pochádzajúcich z východnej Ázie. Introdukcia sa tu chápe ako aktívna zámerná činnosť, ktorej cieľom je zaviesť do kultúry nové, užitočné dreviny z blasti ich prirodzeného výskytu do oblastí mimo tohto areálu. Druhým cieľom introdukcie je rozšíriť pestovanie už existujúcich kultúrnych rastlín na ekologicky vhodné miesta.

V r. 1955 sa začalo s introdukciou cudzokrajných drevín do Arboréta predovšetkým formou spolupráce a bezplatnej výmeny semien medzi botanickými záhradami a arborétami na celom svete. Začali sa vydávať zoznamy semien určených na výmenu. Táto príkladná spolupráca sa postupne rozširovala a dnes sa získavajú semená takmer zo 650 botanických záhrad a arborét. Ďaľším významným zdrojom získavania biologického materiálu sú expedície do prirodzených oblastí rozšírenia. Prvá z nich sa uskutočnila v r. 1960 do Číny a tento materiál sa stal základom pre novobudovanú 14 ha plochu východoázijskej dendroflóry. Bolo dovezených 197 druhov, z čoho je 99 introdukovaných na územie Československa po prvýkrát. Plocha bola rozdelená podľa geografického princípu, ktorý umožňuje návštevníkovi zoznámiť sa zo skladbou drevín v Japonsku, strednej, južnej a severnej Číne, Ďalekom východe, Kaukaze, Himalájach, strednej a prednej Ázii. Kompozičným stredom celej plochy sú jazierka v údolí doplnemé štýlovou záhradnou architektúrou. Hlavná os kompozície je pokračovaním priehľadu od kaštieľa a je zakončená besiedkou ( obrázok). Na expedíciu do Číny nadväzovali ďalšie, a to do Kórey v rokoch 1982 – 1985. Množstvo biologického materiálu získaného z týchto ciest si vyžiadalo v r. 1984 založenie zvláštnej 5,5 ha plochy kórejskej dendroflóry. Flóra Kórey je totiž veľmi bohatá a počtom druhov prevyšuje i flóru Japonska. Zahrnuje celkom 3070 druhov. V súčastnosti sa v Arboréte pestuje 160 druhov v počte 6000 kusov. Preto je plocha z fytogeografickej stránky rozdelená na 3 časti pripomínajúce oblasť ihličnatých lesov, opadavých listnatých a subtropických daždových lesov. Zámerom je ukázať návštevníkovi jednotlivé typy porastov, ktoré sa nachádzajú v prirodzených lokalitách.