Cestovný ruch je súbor aktivít v príslušnom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska. Bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť.

Keďže cestovný ruch je jednou z ekonomických aktivít človeka, rozvíja sa popri geografii poľnohospodárstva, geografii priemyslu, geografii dopravy aj geografia cestovného ruchu ako osobitná špecializácia humánnej geografie.

Humánna geografia študuje zákonitosti socioekonomickej časti geosféry, v ktorej sa špecializovali odvetvia skúmajúce ekonomické aktivity človeka, obyvateľstvo, sídla, politické systémy a iné.

Mojím vybraným regiónom je Hornonitriansky región – oblasť, ktorej os tvorí rieka Nitra, prameniaca pod najvyšším vrchom tejto oblasti – Kľakom (1 351 m). Hlavnými centrami cestovného ruchu tejto oblasti sú Bojnice, Nitra a Topoľčianky.

Z hľadiska kategorizácie regiónov cestovného ruchu Slovenskej republiky patrí Hornonitriansky región do III. kategórie – región cestovného ruchu s regionálnym významom, má celoročne priaznivé podmienky na krátkodobú rekreáciu a turistiku a jeho nosnými funkciami sú: - poznávací cestovný ruch,
- kúpeľný cestovný ruch,
- turistický cestovný ruch.

Bojnice ležia cca 3 km od Prievidze a s okresným mestom sú spojené mestskou hromadnou dopravou. Bojnice sú charakteristické predovšetkým zámkom, kúpeľmi a zoologickou záhradou. Ich existencia je známa už v 6. storočí. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113. Stojí na rozľahlej travertínovej kope. K najznámejším užívateľom a vlastníkom hradu patrili Matúš Čák Trenčiansky, Nofriovci, Korvínovci, Zápoľskovci, Turzovci. V roku 1644 získali Bojnický hrad na takmer 300 rokov Pálfiovci. Posledný šľachtický majiteľ gróf Ján Pálfi prestaval v rokoch 1889 až 1912 hrad pod heslom „Na pamiatku zašlej slávy“ na postromantické šľachtické sídlo v neogotickom štýle. Gróf Ján Pálfi bol veľkým milovníkom umenia a zberateľom starožitností. K najznámejším umeleckým predmetom z jeho pozostalostí patrí Bojnický oltár. Je to dielo talianskeho maliara Narda di Cione z polovice 14. storočia. Od roku 1950 je v zámku múzeum. V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zámok počas roka ponúka svojim návštevníkom denné prehliadky, nočné prehliadky s duchmi a strašidlami, LUX IN TENEBRIS – multimediálne predstavenie z dejín Bojnického zámku, Medzinárodný festival duchov a strašidiel, vo februári Valentínsky víkend, v júni Rozprávkový zámok, v septembri Rytierske dni, od Mikuláša do Troch kráľov Vianoce na zámku a v priebehu celého roka výstavy a koncerty.

Bojnice sú známe svojimi kúpeľmi s liečivými termálnymi prameňmi využívanými už od 16. storočia. História kúpeľov je po stáročia spojená s Bojnickým zámkom, do panstva ktorého pramene patrili. V kúpeľoch sa liečia choroby pohybového ústrojenstva, nervové choroby a choroby z povolania. Má blahodarný vplyv na reumatické problémy. Pri liečbe sa využívajú termálne vody – teplota prameňov je od 28 – 52 °C, žriedlové bahno z prameňa Jazero a ďalšie účinné liečebné metódy. V blízkosti kúpeľov sa nachádza aj termálne kúpalisko Čajka.

Zoologická záhrada leží v krásnom prostredí v susedstve Bojnického zámku. Areál je čiastočne svahovitý, zalesnený, s voľnými lúkami. Má rozlohu 42 ha, expozičná časť 20 ha. Ročne navštívi zoologickú záhradu okolo 400 tisíc návštevníkov zo Slovenska i zo zahraničia. Zoologická záhrada spolu chová 277 druhov zvierat a 2 685 jedincov. Špecializuje sa na chov bežcov, rysov európskych a horských kôz. Spolupracuje v 18 európskych záchovných programoch. Chová 23 ohrozených druhov Červenej knihy IUCN a 41 ohrozených druhov fauny Slovenskej republiky.

Druhým centrom Hornonitrianskeho regiónu je Nitra s historickým hradom. Nitriansky hrad je najvýraznejšou a najcennejšou pamiatkou Nitry, vypínajúci sa na skalnom vŕšku obtekanom riekou na úpätí Zobora. Hrad je pamätníkom mnohých storočí, viažu sa k nemu významné historické, politické a spoločenské udalosti a ako jeden z mála slovenských hradov, napriek častým pohromám, si zachoval sídelný funkčný ráz až do našich čias a nezmenil ani svoj architektonický vzhľad získaný v 17. storočí. Hrad v dnešnej podobe je výsledkom staviteľskej a umeleckej činnosti niekoľkých storočí. Skladá sa zo štyroch samostatných častí odlišného charakteru, stmelených v nedeliteľný celok: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou do vnútorných priestranstiev hradu. Podľa najnovších archeologických výskumov hradný kopec bol osídlený už v 9. storočí, avšak výstavba kamenného hradu spadá do obdobia zániku Veľkej Moravy.

Tretím centrom Hornonitrianskeho regiónu sú Topoľčianky so zámkom. Na mieste terajšieho zámku bol pôvodne postavený kamenný dom, ktorý bol prestavaný a dostavovaný podľa ľubovôle jednotlivých majiteľov, až získal dnešnú podobu. Posledným majiteľom kaštieľa veľkostatku bola rodina Habsburgových. V rokoch 1923 až 1951 bol letným sídlom prezidentov republiky. V klasicistickom krídle je umiestnené múzeum nábytku, obrazov a iného historického zariadenia.

Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Z hľadiska existujúcich druhov cestovného ruchu sa v Hornonitrianskom regióne realizuje domáci cestovný ruch a aktívny zahraničný cestovný ruch. V regióne využívajú služby cestovného ruchu okrem návštevníkom z celého Slovenska, aj miestni vidiecki obyvatelia, lebo súčasná finančná situácia im to umožňuje vzhľadom k tomu, že tento región poskytuje možnosti zamestnanosti. V okolí Bojníc sú to Hornonitrianske bane, Novácke chemické závody, Slovenské elektrárne – Elektrárne Nováky a ďalšie podniky. V okolí Nitry sa obyvateľstvo viac orientuje na poľnohospodárstvo a v Topoľčiankach je významný Národný žrebčín, Vinárske závody a Mykoprogres – šampiňonáreň. V Topoľčiankach turisti vyhľadávajú okrem zámku aj Národný žrebčín, kde si môžu prehliadnuť zrekonštruovaný žrebčín a chov koní a prehliadku Vinárskych závodov spojenú s ochutnávkou vín v novovybudovanej pivnici.

V Hornonitrianskom regióne sa rozvinul aj aktívny zahraničný cestovný ruch, hlavne príchodom zahraničného kapitálu na Slovensko. Zahraniční majitelia spolu so svojimi kolegami a priateľmi prichádzajú spoznávať krásy Slovenska. Väčšina kúpeľných hostí v Bojniciach sú hostia z Rakúska.

Podľa dĺžky pobytu prevažuje krátkodobý cestovný ruch, výnimku tvoria liečebné pobyty kúpeľných hostí, kde ide o dlhodobý cestovný ruch.

Podľa spôsobu úhrady sa realizuje komerčný cestovný ruch, ale aj viazaný cestovný ruch. Liečebné pobyty v kúpeľoch sa uskutočňujú prostredníctvom sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Podľa spôsobu zabezpečenia účasti sa uskutočňuje v Hornonitrianskom regióne organizovaný cestovný ruch prostredníctvom cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú možnosti ubytovania spojené s organizovaním poznávacích zájazdov. Individuálny cestovný ruch sa uskutočňuje na základe informácií z cestovných kancelárií, informačných kancelárií, propagačných materiálov, ale aj od svojich kolegov, priateľov a známych.

Podľa vplyvu na prostredie sa cestovný ruch v tomto regióne približuje k udržateľnému cestovnému ruchu, hlavne vo vzťahu k prírode.

V Hornonitrianskom regióne možno nájsť i chránené krajinné oblasti Ponitrie a Strážovské vrchy, ako i štátne prírodné rezervácie Rokoš, Vtáčnik, Veľká Skala, Buchlov, Temešská skala, chránené prírodné výtvory ako Sivý kameň, Biely kameň, Makovište, Končité, Prielom Belianky, Kobylince, Prepoštská jaskyňa, chránené nálezisko Vyšehradné, či chránenú prírodnú pamiatku Hradisko.

Z hľadiska foriem cestovného ruchu nám Hornonitriansky región poskytuje možnosti:

a) na rekreačný cestovný ruch – poskytnutím dobrého ubytovania, ktorého možností stále pribúda, dobrej stravy, čistotou, možnosťou parkovania, dobrou dopravou. Slúži na oddych a rekreáciu. Je tu vytvorený rekreačný cestovný ruch vhodný aj pre rodiny s deťmi (Bojnice – ZOO, termálne kúpalisko, Topoľčianky – žrebčín, chov koní),

b) kultúrno-poznávací cestovný ruch – v Hornonitrianskom regióne sa nachádza niekoľko pamiatok, múzeí, zaujímavostí, ktoré neustále priťahujú turistov a uskutočňuje sa tu dostatok kultúrnych podujatí (Nitra – Divadlo Andreja Bagara, Topoľčianky – zámok, Bojnice – zámok a jeho celoročný kultúrny program, Kultúrne hudobné leto),

c) kúpeľno-liečebný cestovný ruch – tento poskytujú práve kúpele Bojnice, kde okrem liečebného charakteru plnia kúpele aj regeneračnú a rekreačnú funkciu tým, že poriadajú rekondičné pobyty a pobyty na celkovú regeneráciu síl,

d) športovo-turistický cestovný ruch – zariadenie Športcentrum Bojnice je známe sústredeniami vrcholových športov v lete i v zime dostatočne vybudovaným areálom na tieto účely. Pre pasívnych športovcov je možnosť využiť v okolí Bojníc Aeroklub letisko v Prievidzi, Minigolf v Prievidzi, Golfový klub v Koši, Hipocentrum v Prievidzi, Jazdecký klub v Kocúranoch, viacúčelovú športovú halu v Prievidzi a v Nitre a lyžiarske strediská v okolí,

e) poľovnícky a lovecký cestovný ruch – Lesy SR, Odštepný lesný závod Topoľčianky je známy veľkou zvernicou o celkovej výmere 11 131 ha, v ktorej hlavnou zverou je zver jelenia, pridruženou zver muflonia, danielia, srnčia a diviačia. Veľmi známa je i zubria zvernica založená v roku 1958. V roku 1964 bola vyhlásená za chránenú a študijnú plochu. Možnosti poľovníckeho a loveckého cestovného ruchu poskytuje aj Odštepný lesný závod Prievidza. Záujem o túto formu cestovného ruchu majú aj zahraniční turisti,

f) kongresový cestovný ruch – je využívaný vo všetkých troch centrách Hornonitrianskeho regiónu, a to v Bojniciach najmä lekárskymi a farmaceutickými firmami v novo-vybudovanej kongresovej sále v centre Bojníc, v Topoľčiankach kultúrnymi pracovníkmi v priestoroch zámku a v Nitre tuzemskými aj zahraničnými firmami, najmä v súvislosti s termínmi konania výstav na Výstavisku Agrokomplex.

Z hľadiska perspektívnych foriem cestovného ruchu má Hornonitriansky región predpoklady na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Nachádzajú sa tu vidiecke sídla, kde by mohli mestskí a zahraniční návštevníci spoznávať naše tradície, zúčastňovať sa na dianí na vidieku a vzájomne sa zbližovať mestské a vidiecke obyvateľstvo (napr.

obce v okolí Nitry, kde je rozvinuté poľnohospodárstvo; Vyšehradné, Tužina, Malinová).

K ďalšej forme perspektívneho cestovného ruchu patrí incentívny cestovný ruch, lebo Hornonitriansky región má zaujímavých majstrov remesiel, napr. pernikárov, drevorezbárov, keramikárov, maliarky kraslíc. Sú známi aj za hranicami regiónu a tieto remeslá sú v súčasnosti vzácnosťou. Perspektívne je zaujímavý aj športovo-turistický adrenalínový cestovný ruch, ktorý v tejto oblasti nie je rozvinutý. Je určený pre mladých a solventných klientov.

Hornonitriansky región poskytuje svojimi možnosťami celoročný cestovný ruch a pre stredne solventných návštevníkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Geografia cestovného ruchu - Hornonitriansky región