Cestovný ruch je súbor aktivít v príslušnom prostredí, ktoré uspokojujú potreby ľudí súvisiace s cestovaním mimo ich trvalého bydliska. Bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je oddych alebo nepravidelná povinnosť.

Keďže cestovný ruch je jednou z ekonomických aktivít človeka, rozvíja sa popri geografii poľnohospodárstva, geografii priemyslu, geografii dopravy aj geografia cestovného ruchu ako osobitná špecializácia humánnej geografie.

Humánna geografia študuje zákonitosti socioekonomickej časti geosféry, v ktorej sa špecializovali odvetvia skúmajúce ekonomické aktivity človeka, obyvateľstvo, sídla, politické systémy a iné.

Mojím vybraným regiónom je Hornonitriansky región – oblasť, ktorej os tvorí rieka Nitra, prameniaca pod najvyšším vrchom tejto oblasti – Kľakom (1 351 m). Hlavnými centrami cestovného ruchu tejto oblasti sú Bojnice, Nitra a Topoľčianky.

Z hľadiska kategorizácie regiónov cestovného ruchu Slovenskej republiky patrí Hornonitriansky región do III. kategórie – región cestovného ruchu s regionálnym významom, má celoročne priaznivé podmienky na krátkodobú rekreáciu a turistiku a jeho nosnými funkciami sú: - poznávací cestovný ruch,
- kúpeľný cestovný ruch,
- turistický cestovný ruch.

Bojnice ležia cca 3 km od Prievidze a s okresným mestom sú spojené mestskou hromadnou dopravou. Bojnice sú charakteristické predovšetkým zámkom, kúpeľmi a zoologickou záhradou. Ich existencia je známa už v 6. storočí. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113. Stojí na rozľahlej travertínovej kope. K najznámejším užívateľom a vlastníkom hradu patrili Matúš Čák Trenčiansky, Nofriovci, Korvínovci, Zápoľskovci, Turzovci. V roku 1644 získali Bojnický hrad na takmer 300 rokov Pálfiovci. Posledný šľachtický majiteľ gróf Ján Pálfi prestaval v rokoch 1889 až 1912 hrad pod heslom „Na pamiatku zašlej slávy“ na postromantické šľachtické sídlo v neogotickom štýle. Gróf Ján Pálfi bol veľkým milovníkom umenia a zberateľom starožitností. K najznámejším umeleckým predmetom z jeho pozostalostí patrí Bojnický oltár. Je to dielo talianskeho maliara Narda di Cione z polovice 14. storočia. Od roku 1950 je v zámku múzeum. V roku 1970 bol Bojnický zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.