Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dĺžka slnečného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne.
V nízko položených oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatiaľ čo v horách môže presahovať 2 000 mm.

1.3 Reliéf
Ostrov je tvorený veľkou centrálnou vápencovou nížinou s reliéfom pahorkatín a niekoľkými pobrežnými horami. Zatiaľ čo hrebene hôr na juhu sú z červeného pieskovca, ktorý rozdeľujú vápencové údolia riek, inde prevažuje žula. Výnimku tvorí severovýchod, kde sa rozkladá čadičová plošina. Na rovine v strede územia sa vyskytujú glaciálne ložiská piesku a ílu. Túto oblasť pretínajú nízke pahorkatiny a nachádzajú sa tu rozľahlé slatiny a mnoho jazier.
Írsko je nížinatá krajina, kde väčšina plochy nepresahuje nadmorskú výšku 60 m. Plošne najväčšie pohoria sú Wicklow a Macgillicudy‘s Reeks, v ktorom sa nachádza aj najvyšší vrch Galway. Celé západné pobrežie je veľmi členité so skalnatým pobrežím a hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry.
Na podobe ostrova zanechali svoje stopy aspoň dve celkové zaľadnenia, čo dokladajú ľadom ohladené skaly, horské jazerá, ľadovcové údolia a glaciálne ložiská piesku, štrku a ílu. Názorným príkladom vplyvu zaľadnenia na krajinu je oblasť národného parku Burren.

1.4 Flóra a fauna
Írsko sa od kontinentálnej Európy oddelilo po poslednej dobe ľadovej. Následkom toho má ostrov v porovnaní s inými oblasťami Európy menej bohatú flóru a faunu.
V oblasti národného parku Burren doposiaľ žijú arktické a vysokohorské rastliny z obdobia posledného zaľadnenia. V írskych slatinách sa vyskytujú najrôznejšie druhy rašelinníkov a tiež vres a ostrica. Veľa vzácnych druhov rastlín a živočíchov sa nachádza v rašeliniskách v strednom Írsku. Na juhozápade sa nachádzajú oblasti bohaté na rastlinné druhy, ktorým sa najlepšie darí v miernom vlhkom podnebí. Kedysi rozsiahle dubové lesy boli na väčšine územia vyrúbane už koncom 17. storočia. V posledných desaťročiach dáva program pre znovuzalesnenie prednosť druhom ako je smrek a rôzne druhy borovíc. Prírodné rezervácie a národné parky sa nachádzajú po celej zemi. V Írsku je podľa povesti viac ako štyridsať odtieňov zelenej.
Z 380druhov volne žijúcich vtákov, ktorí sa v Írsku vyskytujú, sa ich na ostrove rozmnožuje iba 135. Väčšina vtákov prilieta do Írska na jar a odlieta na jeseň, niektoré druhy z Grónska a Islandu však naopak prilietajú na zimu. 75 % svetovej populácie grónskej husi bieločelej prezimuje práve v Írsku.
Na vodných plochách vo vnútrozemí žijú kolónie labutí, husí, brodivých vtákov, kačiek, rybárov a čajok. Odstrel operenej zveri je štátom prísne regulovaný a štát tiež podporuje programy na opätovné vypúšťanie volne žijúcich vtákov do prírody.