K najvzácnejším druhom vtákov patrí malý európsky sokol , sokol sťahovavý a chriašteľ poľný.
Zo sladkovodných rýb sa v Írsku vyskytuje napríklad losos obyčajný, sivoň, , síh, úhor, šťuka i pstruh. Obojživelníci majú po jednom domácom zástupcovi z rodu žiab, ropúch a mlokov. Z plazov je pôvodným írskym druhom iba jašterica. Nevyskytujú sa tu bežné druhy živočíchov ako na pevnine (napríklad krtkovia, lasice a hady). Hady podľa starej povesti vypudil Svätý Patrick, patrón Írska.
V Írsku tiež žije okrem 31 druhov cicavcov, medzi ktorých patrí napr. jeleň európsky, líška, jazvec, veverička obyčajná, vydra, tuleň šedý, tuleň obyčajný a mnoho iných. Írska lasica hranostaj a írsky zajac sú zaujímavými ukážkami miestneho vývoja. 1.5 Obyvateľstvo
Pri sčítaní ľudu roku 1997 mal írsky štát 3 555 500 obyvateľov. Približne 60 % populácie žije v mestách a obciach s viac ako 1 000 obyvateľmi. Priemerná hustota osídlenia je 52 obyvateľov na km2, najvyššia je na východe a juhu. Vek obyvateľstva je veľmi nízky, lebo 41 % populácie je mladšia ako 25 rokov a 24 % je mladšia ako 15 rokov. Emigrácia sa behom posledných rokov znížila, naopak bolo zaznamenané zvýšenie imigrácie. V roku 1997 prišlo do krajiny o 15 000 ľudí viac, ako ju opustilo, a tento počet je najvyšší od 70. rokov.

2. DEJINY

2.1 Prví osadníci
Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 p. n. l. Veľkú úlohu pri osídľovaní zohrala práve jeho poloha na západ od Európy, lebo kvôli nej zažilo Írsko v minulosti mnoho nájazdov a vpádov, ktorých výsledkom je pestrá zmes obyvateľstva i tradícií. Prví osadníci boli väčšinou lovci z Británie, ktorí so sebou priniesli mezolitickú kultúru. Po lovcoch nasledovali asi 3 000 p. n. l. poľnohospodári, ktorí chovali zvieratá a obrábali pôdu. Po neolitických osadníkoch sa okolo roku 2 000 p. n. l. objavili hľadači drahých kovov a remeselníci, ktorí drahé kovy spracovávali.
Okolo 6. storočia p. n. l. začali do Írska vo vlnách prichádzať Kelti z Európy. Aj keď Írsko nikdy nezjednotili politicky, podarilo sa im dosiahnuť jednotu kultúrnu a jazykovú.

2.2 Stredoveké Írsko
Nástup kresťanstva v 5. storočí n. l. sa už tradične spája s menom svätého Patrika, aj keď je doložené, že kresťania na ostrove žili už pred jeho príchodom. Na začiatku stredoveku bolo Írsko ušetrené barbarských nájazdov a čiastočne aj vďaka tomu došlo v 6. a 7. storočí k veľkému rozmachu írskeho umenia a vzdelanosti, ktorý mal svoje centrum v írskych kláštoroch. V období pred rokom 800 n. l. založili írski mnísi strediská vzdelanosti a kresťanstva na mnohých miestach Európy.
V priebehu 9. a 10. storočia bolo Írsko vystavené pravidelným nájazdom Vikingov.