V ten istý deň sovietske špeciálne jednotky obsadili kábulské letiská Kábul a Bagram, aby zabezpečili leteckú prepravu sovietskych vojsk priamo do Kábulu. O 15.00 moskovského času vstúpila na územie Afganistanu 108. moto-strelecká divízia. Do Kábulu sa divízia dostala 27. decembra. 103. výsadková divízia bola letecky prepravovaná do Kábulu od 26. do 27. decembra. O 19.30 začal útok na palác a všetky dôležité budovy v Kábule. Afgánska armáda bola paralyzovaná, neexistovali oficiálne rozkazy na odpor proti nepriateľovi. O 20.45 predniesol na frekvencii kábulskeho rozhlasu B. Karmal pri príleležitosti ,,pádu režimu Amína...krvavého špióna amerického imperializmu´´ svoj prejav. Prevrat nevysvetľuje ako inváziu sovietov ale ako ,,vôľu slobodu milujúceho afgánskeho ľudu...opierajúceho
List číslo -4-

sa o víťazné povstanie strany´´ a o ,,podporu vlasteneckých afgánskych vojakov a dôstojníkov.´´ Okolo polnoci bol Amínov palác dobitý a on jeho príbuzní boli zasterelení sovietskymi vojakmi. Bola poslaná depeša na veľvyslanectvo ZSSR v Kábule, komunistickým stranám socialistických krajín a inštrukcie sovietskym zástupcom pri OSN. V dokumente sa zdôrazňovalo, že ZSSR nemá podiel na afgánskych udalostiach a na zmene vedenia v Afganistane. Už tu sa vytvára sovietska verzia prevratu. Ich verzia popiera, že 27. decembra došlo k sovietskemu puču a že Karmalova vláda je Sovietmi dosadená až po zvrhnutí Amína.Amín sa mal postaviť pred revolučný súd a ten ho mal odsúdiť na trest smrti. Až po týchto udalostiach mal Karmal požiadať o sovietsku pomoc, ktorá mu bola okamžite poskytnutá. Právnym podkladom na vyslanie sovietskeho kontingentu mal byť článok 4 Zmluvy o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci medzi ZSSR a Afganistanom z 5. decembra 1978 a článok 51 charty OSN. Článok hovorí o zasahovaní do vnútorných záležitostí krajiny. Podľa toho má napadnutý štát právo na kolektívnu samoobranu. Podľa sovietskej verzie, Afganistan využil toto právo a požiadal ZSSR o poskytnutie vojenskej pomoci.
Prechod štátnej hranice sovietskymi vojskami 25. decembra 1979 bol naplánovaný na obdobie vianočných sviatkov a mal využiť pokles pozornosti administratív západných štátov. Už 21. decembra však Washington zverejnil správu, že tri sovietske divízie sú pripravené v pohotovosti pri hraniciach s Afganistanom a 1500 sovietskych vojakov je už v Kábule. Prezident USA Carter si 27. decembra poznamenal, že tohto dňa pristálo na Kábulskom letisku 215 dopravných lietadiel, ktoré tu vysadili 8000 až 10000 vojakov a poradcov.Carter sa vracia do Washingtonu a začína výmena názorov s Brežnevom známou ,,horúcou linkou´´. 4.