Napriek širokému spektru afgánskych opozičných strán, boli evidentné ťažkosti pri ich činnosti a neraz aj ich protichodné ciele brzdili ich boj proti kábulsému režimu a sovietskym vojskám. Na druhej strane, podpora zo strany USA a islamských krajín vytvárali predpoklady na ich konečný úspech. Stúpajúca úroveň vojenskej prítomnostosti ZSSR a jeho hospodársej pomoci kábulskému režimu, ktoré mali stabilizovať Kármalovu moc, však signalizovali dlhodobý charakter afgánskeho konfliktu.
Na prelome rokov 1979 a 1980 mali opozičné sily v Afganistane 40 000 ozbrojených členov.V priebehu roku 1980 sa ich počet zvýšil na 70 000.V júni 1980 bola odrazená ofenzíva opozičných oddielov pri Kábule.Napriek tomu, afgánska opozícia kontrolovala v 80. rokoch už 90% vidieka. Mestá boli pod kontrolou vládnych orgánov a sovietskych jednotiek. Opozičné ozbrojené skupiny boli nedostatočne vyzbrojené a výzbroj ktorú mali bola zastaralá.Kármalova oficiálna armáda bola nejednotná. Objavovali sa časté dezercie. Vláda disponovala oddielmi bezpečnosti a oddielmi štátnej spravodajskej služby. Obidve zložky spadali pod kompetenciu ministra obrany Galabsoja.
Sovietske vojská mali v tom čase na území Afganistanu od 15 000 do 100 000 vojakov. Sovietska armáda bola vynikajúco vyzbrojená, spoliehala sa najmä na ťažké zbrane. Z toho vyplýva, že mudžahídi nemali v otvorenom boji proti sovietskym vojskám takmer žiadnu šancu. Opozícia sa preto sústreďovala na útoky sovietskych kolón v priesmykoch a po útoku sa okamžite sťahovala do hôr. Okrem toho sa opozícia tiež sústredila na atentáty na členov Kármalovej vlády.
20. mája 1981 bol založený Národný vlastencký front, ktorý sa mal stať najmasovejšou organizáciou v Afganistane.





List číslo -6-

Na jeseň 1981 začala ofenzíva vládnych a sovietskych vojsk v Padžšírskom údolí. Boje sa vystupňovali v októbri 1981. V marci 1982 je dohodnuté prímerie s Massúdom, vojenským veliteľom mudžahídov v tejto oblasti. Zároveň prebiehali rokovania medzi sovietmi a ozbrojenou opozíciou o vojenských zajatcoch. Viacerými úspešnými akciami sovietov bola afgánska opozícia zatlačená do hôr. Čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávalo sovietske letectvo, ktoré bombami a raketami ničilo postavenia mudžahídov. Priame vojenské akcie sa tak zmenili na zdĺhavú vojnu. Pozornosť sa v tomto čase začína prenášať do diplomatických kruhov a za rokovacie stoly. Kármalova vláda v roku 1982 vydáva vyhlásenie,že má pod kontrolou 70% územia.