Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac. Vedci sa dodnes dohadujú o vzniku Mesiaca, ale najpravdepodobnejšia teória je, že nejaké teleso sa zrazilo so Zemou a okolo planéty začali lietat kamenné úlomky, ktoré sa zlučovali a postupne zahrievali. Po vychladnutí vzniklo nové teleso, náš Mesiac. Iste ste si už všimli, že Mesiac je každý deň na oblohe rôzne veľký alebo dokonca nie je vidieť vôbec. Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú ku Slnku a z nášho pozorovacieho miesta môže byť vidieť len časť osvetlenia pologule. Pokiaľ je na oblohe Mesiac v znaku písmena D znamená, že dorastá (1.štvrť). Osvetlená časť ktorú vidíme sa každú noc zväčšuje, až následuje spln. V tejto fázi vidíme celú osvetlenú pologuľu. Zhruba po týždni po splne je Mesiac vo fázi poslednej štvrti a je v znaku písmena C - cúva. Doba od novu do novu je približne 29 dní. Mesiac má taktiež vpliv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv. Na niektorých miestach sú extrémne slapové rozdiely ( rozdiel hladiny mora (oceánu) pri prílive a po odlive). Takýmto miestom je napríklad ostrov Fidži.

Takzvaná červená planéta Slnečnej sústavy je Mars. Od devätnácteho storočia, keď začal pozorovať Mars Schiaparelli, objavený bol však už skôr, niektorí ľudia od tej doby začali veriť, že na planéte existuje život. Túto teóriu však vyvrátila v roku 1965 preletom okolo Marsu sonda Mariner 4, ktorá vylúčila život na planéte. Svoj červený povrch získala planéta vďaka svojim rozsiahlým púštnym oxidom železa, preto môžeme povedať, že je planéta ,,zhrdzavená“. Pri búrkach, ktoré sú na Marse veľmi časté, sa zdvíha červený prach do atmosféry a rozprašuje sa po celom povrchu planéty. Na Marse sa taktiež nachádza najväčšia sopka v Slnečnej sústave. Jej meno je Olympus Mons , ktorá sa týči do výšky 24 Km nad povrchom planéty. U pólov planéty sa podľa ročného obdobia tvoria polárne čiapočky. Celkovo sa dá povedať, že je povrch hornatý s korytami alebo kaňónmi, v ktorých možno kedysi bola voda. Väčšími ďalekohľadmi môžeme za priaznivých pozorovacích podmienok vidieť jednoduché útvary na povrchu planéty. Atmosféra Marsu je príliž riedka a neobsahuje kyslík, takže sa v nej nedá dýchať. Okolo Marsu obiehajú dva mesiace Phobos a Deimos. Mars by sa mohol stať v budúcnosti druhým telesom po Mesiaci, na ktorý človek osobne vstúpi. Najväčšou planétou v Slnečnej sústave je plynný obor Jupiter. Je takmer 318krát väčší a priemer má 11krát väčtší ako Zem. Jedná sa o jeden z najkrajších objektov na pozorovanie i menšími ďalekohľadmi.