Väčšími ďalekohľadmi sa dajú rozpoznať dva čierne pásy a hlavne veľká červená škvrna, ktorá je v skutočnosti obrím búrkovým mrakom ( spozorovaná bola už viac než pred 300 rokmi ). Na povrchu panujú kruté búrky a vetry, ktoré zpôsobuje rýchla rotácia okolo svojej osi, ktorá trvá menej ako deset hodin ( najkratší deň v celej Slnečnej sústave). Atmosféru planéty tvoria jedovaté a nedýchateľné plyny ( čpavok, vodík, metán ). Okolo Jupiteru obieha najmenej 16 mesiacov. Z nich 4 sú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi, ktoré pozoroval už v roku 1610 Galileo Galilei. Sú to tieto: Európa, Io, Kallisto, a Ganymed ( najväčší mesiac v Slnečnej sústave). Io sa vyznačuje množstvom činných sopiek, Európa má svoj hladký povrch zvrásnený prasklinami , v ktorých možno bola kedysi voda. Ľadový povrch Kallista a Ganymeda je posiaty množstvom kráterov ako na našom Mesiaci. V roku 1979 objavil Voyager 1, že okolo planéty krúži tenký a slabo žiariaci prstenec – z kamenných alebo ľadových častíc. V roku 1992 roztrhla gravitácia Jupiteru kométu Shoemaker-Levy 9 na viacej ako 21 kusov, ktoré sa za dva roky zrazily s Jupiterom a nastala jedna z nejväčších vesmírnych predstavení v 20. storočí. Keby sa tieto úlomky zrazili so Zemou, náraz by bol tak silný, že by celé ľudstvo zahynulo a na Zemi by nastala arktická zima. Asi najkrásnejší pre pozorovanie zo Zeme je plynný obor Saturn. Je výnimočný tým, že ho obklopuje prstenec, ktorý môžeme pozorovať i menšími ďalekohľadmi. Vedci sa domnievajú, že kedysi okolo planéty letelo teleso, gravitácia Saturnu ho rozdrvila, kamenné a ľadové časti začali obiehať okolo planéty a vytvorili prstenec. Zo Zeme sa javí, že sa skládá z troch častí, ale kozmická sonda Voyager 1 v roku 1985 objavila, že ho tvoria tisíce uzunkých prstencov. Zloženie planéty je hlavne z vodíka a hélia a jeho jadro je kamenné. Rovnako ako Jupiter rotuje okolo svojej osi veľmi rýchlo. Celá planéta je stále zahalená do pásov mrakov. Okolo Saturnu obieha najmenej 18 mesiacov, ale môžu existovat aj iné menšie, ktoré zatiaľ nie sú objavené. Najzaujímavejší je z nich Mimas a najväčší zo Saturnových družíc Titan. Mimas sa vyznačuje obrovským kráterom Herschel, ktorý zrejme vznikol po zrážke s kométou alebo planétkou, ktorá skoro tento malý mesiac roztrhla. Titan sa od všetkých mesiacov planét docela líši a to tým, že má ako jediný atmosféru tvorenú hlavne dusíkom a podobá sa nehostinnej atmosfére Venuše, avšak tu nepanujú obrovské teploty, ale arktické zimy. To je jedným z dôvodov, prečo sa na tomto mesiaci nachádza metán vo forme kvapaliny, a nie vo forme plynu. Povrch tohoto mesiaca zakrýva ,,more“ kvapalného metánu.

Ďalší z plynných obrov je Urán.