Skladá sa rovnako ako Jupiter a Saturn z vodíka a hélia. Objavený bol v roku 1781 Angličanom Williamom Herschelom, ktorý ho pozoroval vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom. V minulosti zrejme narazilo do Uránu obrovské teleso, ktoré planétu naklonilo, a preto sa prevrátila na bok. Sklon osi je tak najväčší zo všetkých planét a je 97°86‘. Vďaka tomu je na póloch stále slnečné svetlo 42 let. Rovnako ako Jupiter a Saturn má Urán prstenec. Objavený bol však až v roku 1977, keď planéta prechádzala pred hviezdou a jej jasnosť sa nepravidelne menila. Podľa toho vedci usúdili, že svetlo z planéy zastieňujú prstence, ktoré sú zo Zeme ťažko pozorovateľné. Urán má najmenej 17 mesiacov, medzi najväčšie patria Titania a Oberon, avšak najzaujímavejší je 3x menší Miranda. Povrch tohoto mesiaca je veľmi rozmanitý a striedajú sa tu najrôznejšie typy terénu. Staré vysočiny sú pokryté kráterami, ďalej sa tu nachádzajú jasnejšie oblasti s veľkým množstvom hrebeňov a údoliami so zlomami. Jeden z najväčších zlomov sa týči do výšky 20km. Predposlednou planétou Slnečnej sústavy je modrá planéta Neptún. Je najmenšia z plynných planét a tvorí ju taktiež vodík a hélium. Objavený bol v roku 1846 po tom čo astronómovia mapovali polohu planét, si všimli, že sa Urán odchyľuje od predpokladanej dráhy vplyvom gravitácie nejakého telesa. Angličan John Couch a Francúz Urbain Le Verrier presne vypočítali polohu planéty. Astronóm Johann Galle použil ich výpočty a ako prví človek uzrel Neptún. Okolo planéty obieha 8 mesiacov, z ktorých je najväčší Triton. Jeho povrch je pokrytý tenkou vrstvou zmrznutého metánu a dusíku. Triton má spolu so Zemou, Venušou a Io činné sopky. Na tomto mesiaci, však chŕli miesto lávy tekutý dusík.

Najvzdialenejšou a najmenšou planétou je Pluto, ktorý bol objavený ako posledný z deviatich planét až v dvaciatom storočí. Astronóm Clyde Tombaugh ho zazrel v roku 1930 pri systematickom pozorovaní oblohy. Držal se teórie Parcivala Lowela, že za Neptúnom leží nejaká planéta, ktorá vychyľuje jeho dráhu. Avšak objevom Pluta sa nič neobjasnilo, pretože je príliž malý, než aby mal vplyv na Neptún. Astronómovia sa domnievajú, že za Plutom je väčšia a hmotnejšia planéta. Pluto obieha po veľmi pretiahnutej dráhe a 20 z 248 rokov sa pohybuje vo vnútri dráhy Neptúna a stáva sa predposlednou planétou. Keď je planéta najbližšie k Slnku, jeho večne zmrnutý povrch sa roztápá, uvolňujú sa plyny a na určitú dobu má Pluto atmosféru. Okolo Pluta obieha iba jeden mesiac nazvaný Charon, ktorému trvá oblet planéty celých šesť dní.