Rozloha: 9 976 139 km
Počet obyvateľov: 29 463 000
Hustota zaľudnenia: 3 obyvatelia/km
Hlavné mesto: Ottawa – 960 000 obyvateľov
Iné významné mestá: Toronto-4 050 000
Montreal – 3 275 000
Vancouver – 1 675 000
Edmonton – 880 000
Calgary – 785 000
Winnpeg – 675 000
Québec – 675 000 obyvateľov
Úradné jazyky: angličtina, francúzština
Mena: 1 kanadský dolár = 100 centov
__________________________________________________________________________-

Severná polovica severoamerického kontinentu s výnimkou Aljašky patrí Kanade, tak ako k nej prislúcha aj veľa veľkých ostrovov. Na východe sa Kanady dotýka Atlantický oceán, na západe Tichý a na severe Severný ľadový oceán. Hranica na severozápade s Aljaškou ide po 141° západnej dĺžky, južná hranica s USA z veľkej časti po rovnobežke na 49° severnej šírky. Východná hranica beží po Veľkých jazerách a na hodnom kuse i po riekach.
Kanada je po Rusku druhý najväčší štát sveta. Až 755 180 km tvoria jazerá. Ostrovy, ktorých je najviac pri severnom pobreží, tvoria Kanadské arktické súostrovie. Tu sa nachádzajú aj najväčšie ostrovy krajiny, ako Baffinov ostrov ( 507 414 km ), Viktóriin ostrov, Ellesmerov ostrov, Banksov ostrov a ostrov Devon. Z nezpočetných zálivov na severnom pobreží najhlbšie vniká do pevniny veľký Hudsonov záliv.
Povrch Kanady, to je niekoľko odlišných geografických oblastí. Najväčšou z nich je Kanadský štít. Toto obrovské územie, označované aj ako Kanadský sever, je takmer ľudoprázdne. Trvalými obyvateľmi tohto územia sú iba Eskimáci a malé skupiny kanadských lesných Indiánov. Druhým veľkým celkom sú nížiny Veľkých jazier a povodia Sv. Vavrinca na juh od Kanadského štítu po hranice s USA. Táto oblasť je síce oveľa menšia ako predchádzajúca, ale je v Kanade najzaľudnenejšia. Mierne zvlnená krajina s najteplejším podnebím. Najväčšie mestá sú: Toronto, Montreal, Ottawa, Québec a Hamilton, a tu je i hustá dopravná sieť. Tretím veľkým geografickým celkom Kanady sú Veľké planiny. Podnebie je mierne a predurčené, aby sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice. Prérie sú osídlené pravidelne. Severná časť Veľkých planín je oveľa nižšia ako južné prérie. Leží v mierne subarktickom až arktickom klimatickom pásme, kde pôda vôbec nerozmŕza.