Nemecký zväz vystriedal v roku 1860 Severonemecký zväz, ktorý viedol pruský ministerský predseda Otto von Bismarck. Oživenie Nemecka umožnil hospodársky rozmach podmienený najmä vznikom jednotného vnútorného trhu v roku 1834.
V roku 1871 bol pruský kráľ Viliam I. korunovaný za nemeckého cisára. V prvej svetovej vojne Nemecko bojovalo na strane Rakúska proti Francúzsku, Rusku a Anglicku. Porážka Nemecka viedla k abdikácií cisára a vzniku Weimarskej republiky. Jej úpadok sa začal hospodárskou krízou v roku 1929. Národno-socialistická strana sa od roku 1932 stala najsilnejšou stranou a Adolf Hitler sa v nasledujúcom roku stal ríšskym kancelárom a po Hindenburgovej smrti aj prezidentom. Po útoku na Poľsko 1. septembra 1939 sa začala 2. svetová vojna. Po bezpodmienečnej kapitulácií Nemecka 8. – 9. mája 1945 vyhlásili na území bývalej britskej, americkej a francúzskej zóny Spolkovú republiku Nemecko 23. mája 1949. 7. októbra 1949 vznikla Nemecká demokratická republika. Podľa Parížskej dohody sa 5. mája 1954 sa stala Spolková republika Nemecko plne nezávislým štátom. Rozdelenie Nemecka umocnilo postavenie berlínskeho múru v roku 1961.
Západnú a východnú časť krajiny zjednotili 3. októbra 1990. Tri západné a sovietska okupačná mocnosť sa formálne zriekli svojich práv 15. marca 1991. V januári 1999 pristúpilo Nemecko k spoločnej európskej mene.


Povrch

Nemecko leží v strede Európy pri Baltskom mori medzi Poľskom a Francúzskom, na východe hraničí s ČR, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a na severe s Dánskom. Členité severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora. Pri pobreží Baltského mora sú Východofrisské a Severofrisské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland. Pri Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina – nepatrne zvlnená rovina s nízkymi kopcami a plochými panvami. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiu Stredonemeckej vysočiny a ku Krušným horám. Pre Severonemeckú nížinu sú typické široké riečne údolia. Pri Baltskom pobreží sú i piesočné presypy. Na západe začína Porýnsko s Bridlicovou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami. Jednou z nich preteká rieka Rýn. Od tejto vrchoviny sa na východ rozkladá Stredonemecká vysočina. Vysočina je zarastaná ihličnatými lesmi. Na juhozápade pozdĺž francúzskych hraníc sa tiahne pohorie Čierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh Dunaja a tiahnúci sa až k českým hraniciam. Pozdĺž českých hraníc sú spoločné pohraničné pohoria – Český les a Šumava s najvyššou horou Veľký Javor.