Neskôr sa bohatstvo zväčšovalo aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem privážali ako otrokov. Trinásť atlantických kolónií postupne natoľko zosilnelo, že 4. 7. 1776 vyhlásili nezávislosť od Anglicka. Územné zmeny sa zavŕšili kúpou Aljašky od Rusov roku 1867 a obsadením Havajských ostrovov roku 1898. Spojené štáty odvtedy zaberajú 40% povrchu Severnej Ameriky a sú štvrtou najrozľahlejšou krajinou sveta. Južná hranica s Mexikom je prírodná, pretože ju tvorí rieka Rio Grande. Severná hranica s Kanadou sa zmluvne ustálila na 49°s. z. š. a ďalej zas vedie cez vody, a to Veľkých jazier a rieky Sv. Vavrinca. Krajine patrí 3 350 km pobrežia Atlantického oceánu,
2 070 km Tichého oceánu a 2 610 km Mexického zálivu. Spojené štáty sa nachádzajú prevažne v severnom miernom pásme ( podobne ako Slovensko). Avšak vzhľadom na rozľahlosť a reliéf, čiže vysoké vrchy a nedozerné nížiny, ale, pravdaže, i blízkosť toho či onoho mora, podnebie je veľmi rôznorodé. Dokumentujú to rozdiely v ročnom priebehu teplôt, zrážok, veternosti, vlhkosti vzduchu i množstve slnečných dní.
Dva zostávajúce štáty majú rozdielne prírodné podmienky. Aljaška je pokrytá vetvami Kordillier a Yukonskou náhornou plošinou. Krajina s arktickým podnebím s tuhými zimami dokázala prilákať Neeskimákov len nerastným bohatstvom – v minulosti zlatom, v súčasnosti čiernym zlatom, čiže ropou. Havajské ostrovy sú deťmi sopiek. Hovejú si v príjemnom tropickom podnebí uprostred Tichého oceánu. Mauna Kea, v preklade Biely vrch, je označovaný ako najvyšší vrch sveta ( Biely vrch vyrastá priamo z morského dna, čo dokopy znamená 10 203 m). Najdlhší jaskynný systém na svete, ktorý sa pod názvom Mammoth cave ( Mamutia jaskyňa) v dĺžke takmer 300 km ukrýva pod Apalačským pohorím. Podľa Harwardskej encyklopédie žije na území USA 106 národností. Spomedzi obyvateľov USA patrí 70% k bielej rase, 12% je černochov, 11% miešancov latinského pôvodu, 4% pochádzajú z Ázie. V južných štátoch sa udomácňuje španielčina, New York je zase národnostne najpestrejším mestom sveta. Krajina je obývaná veľmi nerovnomerne. Polovica Američanov dnes žije v miliónových mestách. Lež nie sú všade iba mestá, ale milióny hektárov pokrýva pôda, na ktorej sa rodí obživa obyvateľstva. Od prvých tabakových plantáží po dnešnú veľkovýrobu sa toho v poľnohospodárstve veľa udialo, ale bez fariem a farmárov to ani dnes nejde. Poľnohospodársky najsilnejšími štátmi sú Kalifornia a Texas, ktoré zásobujú trh najmä ovocím a technickými plodinami a Iowa s Nebraskou, kde prevláda pestovanie obilia. Idaho sa nazýva štátom zemiakov.