Spojené štáty americké (USA)

SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ
UNITED STATES of AMERICA

Rozloha: 9 809 108 km
Počet obyvateľov: 259 681 000
Hustota zaľudnenia: 28 obyvateľov / km
Hlavné mesto: Washington 3 975 000 obyvateľov
Iné významné mestá: New York 7 311 966
Los Angeles 14 650 000
Chicago 8 240 000
San Francisco 6 325 000
Philadelphia 5 975 000
Detroit 4 690 000 obyvateľov
Hustota obyvateľov: 27 obyv./km
Hlavné dovážané produkty: strojárenská výroba, automobily, železo a oceľ, neželezné kovy, surová nafta, oblačenie, papier
Hlavné vyvážané produkty: strojárenská výroba, automobily, chemikálie, lietadlá, obiloviny, sója, kovy, uhlie, textilné výrobky
Úradný jazyk: angličtina
Mena: 1 dolár = 100 centov
Štátne zriadenie: Federálna republika


Spojené štáty americké sú v rebríčku naj.. v mnohých oblastiach na prvej priečke. Pokiaľ ide o vplyv nejakého štátu na dianie vo svete, nuž Spojené štáty sú určite najvplyvnejšou krajinou sveta. Mať vplyv, to znamená mať silné hospodárstvo a vysoký stupeň politického myslenia, ako aj vyspelú kultúru, vedu, školstvo.. Iba tak dokáže ovplyvniť myslenie a konanie iných.
Ak je reč o histórii tejto krajiny, zakaždým sa vynorí otázka, kde začať. Pri Indiánoch a Eskimákoch, ktorí sa sem ako prví dávno, pradávno presídlili z územia Sibíre? Alebo pri nebojácnych severských moreplavcoch a bojovníkoch vikingoch, ktorých, ako vôbec prvých Európanov, sem zaviali vetry okolo reku 1000? Pravda, tieto udalosti sú len veľmi málo zdokumentované, ale v každom prípade sa stali, a Indiánov a Eskimákov právom pokladáme za pôvodných obyvateľov Ameriky .Dnešný spôsob života v Spojených štátoch sa vyvinul za päť storočí od príchodu európskych kolonizátorov, a to so všetkým dobrom a zlom, ktoré ho sprevádzalo. Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine – 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown – 1609. Tí, čo zostali ( zomreli od hladu a choroby) sa pustili do práce a už roku 1614 zarobili prvé peniaze za tabak, ktorý vypestovali a vyviezli do Európy. Odozva nedala na seba dlho čakať a zvesť, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila prílev Európanov. Priťahovalo ich aj zlato. Dialo sa to však na úkor Indiánov.

Neskôr sa bohatstvo zväčšovalo aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem privážali ako otrokov. Trinásť atlantických kolónií postupne natoľko zosilnelo, že 4. 7. 1776 vyhlásili nezávislosť od Anglicka. Územné zmeny sa zavŕšili kúpou Aljašky od Rusov roku 1867 a obsadením Havajských ostrovov roku 1898. Spojené štáty odvtedy zaberajú 40% povrchu Severnej Ameriky a sú štvrtou najrozľahlejšou krajinou sveta. Južná hranica s Mexikom je prírodná, pretože ju tvorí rieka Rio Grande. Severná hranica s Kanadou sa zmluvne ustálila na 49°s. z. š. a ďalej zas vedie cez vody, a to Veľkých jazier a rieky Sv. Vavrinca. Krajine patrí 3 350 km pobrežia Atlantického oceánu,
2 070 km Tichého oceánu a 2 610 km Mexického zálivu. Spojené štáty sa nachádzajú prevažne v severnom miernom pásme ( podobne ako Slovensko). Avšak vzhľadom na rozľahlosť a reliéf, čiže vysoké vrchy a nedozerné nížiny, ale, pravdaže, i blízkosť toho či onoho mora, podnebie je veľmi rôznorodé. Dokumentujú to rozdiely v ročnom priebehu teplôt, zrážok, veternosti, vlhkosti vzduchu i množstve slnečných dní.
Dva zostávajúce štáty majú rozdielne prírodné podmienky. Aljaška je pokrytá vetvami Kordillier a Yukonskou náhornou plošinou. Krajina s arktickým podnebím s tuhými zimami dokázala prilákať Neeskimákov len nerastným bohatstvom – v minulosti zlatom, v súčasnosti čiernym zlatom, čiže ropou. Havajské ostrovy sú deťmi sopiek. Hovejú si v príjemnom tropickom podnebí uprostred Tichého oceánu. Mauna Kea, v preklade Biely vrch, je označovaný ako najvyšší vrch sveta ( Biely vrch vyrastá priamo z morského dna, čo dokopy znamená 10 203 m). Najdlhší jaskynný systém na svete, ktorý sa pod názvom Mammoth cave ( Mamutia jaskyňa) v dĺžke takmer 300 km ukrýva pod Apalačským pohorím. Podľa Harwardskej encyklopédie žije na území USA 106 národností. Spomedzi obyvateľov USA patrí 70% k bielej rase, 12% je černochov, 11% miešancov latinského pôvodu, 4% pochádzajú z Ázie. V južných štátoch sa udomácňuje španielčina, New York je zase národnostne najpestrejším mestom sveta. Krajina je obývaná veľmi nerovnomerne. Polovica Američanov dnes žije v miliónových mestách. Lež nie sú všade iba mestá, ale milióny hektárov pokrýva pôda, na ktorej sa rodí obživa obyvateľstva. Od prvých tabakových plantáží po dnešnú veľkovýrobu sa toho v poľnohospodárstve veľa udialo, ale bez fariem a farmárov to ani dnes nejde. Poľnohospodársky najsilnejšími štátmi sú Kalifornia a Texas, ktoré zásobujú trh najmä ovocím a technickými plodinami a Iowa s Nebraskou, kde prevláda pestovanie obilia. Idaho sa nazýva štátom zemiakov.

Vo väčšine poľnohospodárskych odvetví dosahujú USA najvrchnejšie priečky svetového rebríčka.
Od prvej továrne na spracovanie bavlny, založenej v roku 1793 v Pawtuckete( Rhode Island), uplynulo zhruba dvesto rokov. Priemysel sa rozvíjal prudko a dravo, a to najmä v trojuholníku Chicago- Boston- Baltimore. Dnes už spomínaný trojuholník vyrobí len polovicu všetkých priemyselných výrobkov, pretože skladba výroby sa veľmi zmenila. Rozhodujúce bohatstvo plynie z nevýrobných odvetví: služieb, obchodu, bankovníctva, cestovného ruchu, vedy a kultúry. Pod rôznou formou politickej správy USA sa nachádzajú viaceré ostrovy a súostrovia v Karibskej oblasti a v Oceánii. Sú to:
Portoriko, Americké panenské ostrovy, Americká Samoa, Guam, Severné Mariánske ostrovy, Wake, Midway, Johnston, Palmyra.