Región centrálnej Ázie

Región Strednej Ázie

- siaha od Džungárskej panvy až po Kaspické more
- povrch: z veľkej časti púštne a polopúštne bezodtokové územie Turanská nížina , pohorie Mugodžary, Kazašská plošina
- podnebie: kontinentálne, veľké rozdiely teplôt v lete a v zime, nedostatok zrážok (vplyv zrážkového tieňa Himalájí, kontinentality)
-vodstvo: najväčšie jazero: Aral sea – veľký výpar => je slané a vysychá – voda z neho používaná na zavlažovanie bavlníkových polí, ďalšie jaz. Balkash kol, Isyk kol
rieky: Amudaria, Syrdaria – napájané z vysokohorských ľadovcov Pamíru a Ťan Šanu (na juhu).
- všeobecne: rozvojové islamské republiky, ktoré sa osamostatnili od SSSR, výrazný vplyv Ruska v oblasti, bohaté ložiská nerastov a fosílnych palív, ekonomika je sústredená njmä na ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo (bavlník) a chov oviec
- do oblasti strednej Ázie patrí nasledovných 5 štátov:

1. KAZACHSTAN
- Hustota zaľudnenia: 5,8 obyv. / km2
- Počet obyv.: 15 201 000 obyv.
- Administratívne členenie: 15 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Astana
- HDP na hlavu: 1350 $
- Národnostné zloženie: Kazachovia 44 %, Rusi 36 %, Ukrajinci 4 %
- Náboženské zloženie obyvateľstva: islam (sumitský) – 47 %, pravoslávie 44 %
- vzdialenosť S-J 1 575 km, Z-V – 2960 km
- najvyššie miesto: vrch Talgar (4 973 km)
- najnižšie miesto: Karagilská preliačina (-132 m)
- povrch: Kaspická nížina: morské, jazerné, riečne usadeniny – na tomto území sa vyskytujú pieščité púšte, S územia pokračovanie Uralu – pohorie Mugodžava – na tomto území polopúšte, centrum Kazachstanu Kazašská plošina, zo SV a S obklopuje Kazašskú plošinu Západosibírska nížina, Z – Turgajská plošina, J – plošina Betpak Dala, púšť Mujunkum, Balchašsko – aľakolská plošina, V, JV – pohoria s ľadovcami a snehom (Altaj, Targabataj, Karatan, Kirgizský chrbát, Kulgej Altau)
- história: od roku 1991 nezávislosť
- nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, farebné kovy, bauxit
- priemysel: ťažobný priemysel, výroba stavebných surovín, ťažké strojárenstvo a hutníctvo
- poľnohospodárstvo: živočíšna výroba: ovce, kozy, rastlinná výroba: pšenica, bavlník
- ekonomika: export nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov
- ekológia: vysychanie Aralského jazera, jadrové pokusy, Bajkonur – znečistenie odpadom z rakiet

2.

UZBEKISTAN
- Hustota zaľudnenia: 53 obyv./km2
- Počet obyv.: 23 667 000
- Administratívne členenie: 12 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Taškent
- Národnostné zloženie: Uzbeci 74 %, Rusi 6 %, Tadžici 5 %, Kazachovia 4 %
- Náboženstvo: islam (sumitský)
- HDP na hlavu: 1010 $
- poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Aralského jazera po pohorie Ťan Šan, Z. krajiny tvoria pohoria: Gisarský chrbát, Čakalský chrbát, Nurbau, medzi pohoriami sa tiahnu hlboké doliny a kotliny (Ferganská kotlina)
- história: v minulosti bol Uzbekistan považovaný za Mezopotániu strednej Ázie, najkúlturnejšia oblasť, výhodná poloha medzi riekami Amudaria a Syrdarja, oblasti vládol Uzbecký chán (14 stor.), nezávislosť od Ruska – 1991
- nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, olovo, wolfrám
- priemysel: textilný, chemiký priemysel, ťažobný priemysel, strojársky priem, potravinársky priem., papierenský priem.,
- poľnohospodárstvo: živočíšna výroba: pohoria – Karakulské ovce, priadka morušová – kotliny, rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinič, ovocie, zelenina, pšenica, kukurica, zemiaky


3. TURKMÉNSKO
- Hustota obyv.: 9,5 obyv./km2
- Počet obyvateľov: 4 658 000 obyv.
- Administratívne členenie: 5 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto Ašgabat
- Náboženstvo: islam (sumitský) 92%, pravoslávie 8%, dojčenská úmrtnosť 78%
- HDP na hlavu: 940 $
- poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Kaspického mora na V smerom na Z a tiahne sa k juhovýchodu
- povrch: V a stred územia púšť Karalkum, JV pohorie (900 m.n.m.), JZ – pohorie Kopetdag, kde je aj najvyššie miesto krajiny – Reza (2 942 m.n.m)
- história: nezávislosť r.1991, obyvatelia žijú v oázach, kmeňové nezhody spôsobujú násilnosti a politickú nestabilitu
- priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky
- poľnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinič, ovocie, zelenina, zemiaky, živočíšna výroba: významný rybolov (Kaspické more), chov kôz a oviec

4. KIRKIZSKO
- Hustota zaľudnenia: 5,8 obyv. /km2
- Počet obyv.:15 801 000
- Administratívne členenie: 6 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Biškek
- Národnostné zloženie: Kirkizi 57%, Rusi 17%, Uzbeci 13%
- Náboženstvo: islam (sumitský) 70%. Pravoslávie (20 %)
- HDP na hlavu: 550 $
- poloha: štát v strednej Ázii, ležiaci na J od Kazachstanu
- povrch: vysoké pohoria, kotliny, rozľahlé doliny (Alajská, Isykuľská kotlina), S.

územia – zaľadnené chrbty Ťanšanu (Kungej Alatu,Terskej-Alatau, Kokšaal-Tau), J.-pohorie Alaja
- história: nezávislosť 1990, uskutočňujú sa hospodárske reformy, autoritatívny prizident
- nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, farebné kovy
- energia: večšina % sa vyrába v hydroelektrárňach
- priemysel: textilný priemysel, ľahké strojárenstvo, chemický priem.
- poľnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, tabak, cukrová repa, obilniny, živočíšna výroba: ovce, kozy, hovädzí dobytok

5.TADŽIKISTAN
- Hustota zaľudnenia: 42 obyv. /km2
- Počet obyv.: 6 017 000
- Administratívne členenie: 3 oblastí a 1 autonómna oblasť – horská BAdachšanská aut. oblasť
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Dušambe
- Národnostné zloženie: Tadžici 62%, Uzbeci 24%, Rusi 8%
- Náboženstvo: islam 90% (sumitský 85%, šítsky 5%), pravoslávie (8 %)
- HDP na hlavu: 340 $ (najnižšia v oblasti strednej Ázie)
- dojčenská úmrtnosť: 76%
- poloha: J od Kirgizstanu, stredná Ázia
- povrch: Na J sa tiahne horské pásmo Pamíru, S.- Zeraušanské vrchy, najvyššie miesto: Qualaj barmo (Śtit komunizmu) – 7 495, čo je zároveň aj najvyšší bod strednej Ázie, medzi horskými oblasťami sa nachádzajú panvy a plošiny
- história: nezávislosť od Ruska vyhlásená v r. 1991, národnostné rozpory
- nerasty: hnedé uhlie, urán, farebné kovy, zlato, ortuť, kamenná soľ
- energia: väčšina % sa získava z hydroelektrární
- priemysel: textilný, chemický
- poľnohospodárstvo: zelenina, ovocie, bavlník, pšenica, rozšírené je postovanie a fajčenie ópia, živočíšna výroba: chov hov. dobytka, ovce, ošípané


História:

1.Turkmenistan

Turkmenistan bol pripojený k Rusku medzi rokmi 1865 až 1885. Turkmenistan sa stal sovietskou republikou v roku 1925 a nezávislosť dosiahol v roku 1991. Dnes tam vládne absolutistický prezident Niyazov, opozícia nie je tolerovaná. V súčastnosti vládne strach z ekonomických reforiem a medzinárodná izolovanosť spôsobuje spomalený rozvoj krajiny.

2.Uzbekistan

Osídlenie je známe už v staroveku, hlavne kôli výhodnej plohe medzi riekami Amudaria a Syrdaria. Táto oblasť bola nazývaná aj Mezopotánia strednej Ázie. Cez krajinu prechádzala v stredoveku Hodvábna cesta. Cez staré mestá Samarkand, Bukhara a Khivare prechádzal svojho času aj Alexander Macedónsky na svojej výprave do Indie (327 pr.nl.) a oženil sa v Samarkande s Roxanou, dcérou miestneho kmeňového náčelníka. Krajina v 8. storočí bola dobytá Arabmi. Od deviateho storočia n.l. V r.1220 n.l. ovládli krajinu Mongoli (Džingischán). V 1300 bola založená dynastia Timurov. Z tohto obdobia pochádza aj najviac historických pamiatok. Neskôr je krajina silnými kmeňmi pričlenená k Perzii. Ruský obchod s týmto regiónom vzrástol v 16.-17. storočí a v roku 1865 Rusko už okupuje Taškent. Ku koncu 19. storočia Rusko ovláda celú strednú Áziu. V roku 1924 bola Sovietská republika Uzbekistan útočiskom teroristov.

Počas Sovietskej éry sa krajina stala pestovateľom bavlny a intenzívneho využívania prírodnmých zdrojov, čoho dôsledok bolo vysušovanie a zmenšovanie rozlohy Aralského jazera v dôsledku zavlažovania. Viedlo to k ekologickej katastrofe.
Nezávlislosť dosiahla krajina v septembri 1991. Islam Karimov, bývalý prvý tajomník komunistickej strany, bol zvolený za prezidenta v decembri 1991 (88% hlasov). Podľa zahraničných pozorovateľov však voľby neboli demokratické. Najväčšou stranou je síce vládnuca demokratická strana, ktorá je vlastne transformovaná komunistická strana. V krajine stále však existujú islamské fundamentalistické skupiny z Tadžikistanu a Afganistanu, čo spôsobuje nerešpektovanie ľudských práv a demokracie.
Vláda znižuje v súčastnosti kontrolu nad cenami a produkciou a to hlavne pre vysokú infláciu. Privatizácia je naštartovaná od r.1994, začína sa pomaly investovať zo zahraničia, i keď má Uzbekistan stále značne uzavretú ekonomiku.

3. Kazachstan

Republika sa dostala pod nadvládou Ruska v rokoch 1920 -1991. Obyvatelia Kazachstanu boli často obeťami stalinských čistiek. Za vlády Rusov dochádzalo tiež k poškodzovaniu prírodných ekosystémov krajiny.
V krajine stále žije 30% Ruská menšina. Ekonomika a ťažký priemysel v krajine značne upadadol. V roku 1995 skončila privatizácia, je podporované súkromné podnikanie, buduje sa nový ropovod z ropných polí západného Kazachstanu k Čiernemu moru. Hospodárska recesia sa skončila v roku 2000. V Astane sa rozvíja ľahký strojárenský priemysel, v krajine sú náleziská zinku ,titánu, striebra, zlata, fosfátov. Najvýznamnejší obchodný partner - EÚ, Rusko. HDP na občana: 59 151 Sk je najvyšší v regióne centrálnej Ázie.

4. Kyrgysztan

V roku 1864 sa stal súčasťou Ruska, až do roku 1991. Je to hornatá krajina neskutočných prírodých krás a nomádskych tradícii. Potom, čo sa stala krajina časťou cárskeho Ruska, boli sem posielaní ruskí manažéri a technici a neskôr tu tvorili až 1/5 populácie. Po osamostatnení krajiny sa mnoho Rusov vrátilo do Ruska. V krajine sa upevňuje demokracia, sloboda. Dochádza k zníženiu inflácie (15%) a stabilizovaniu ekonomiky. Vzťahy medzi národnosťami sú pomerne dobré. Kyrgysztan je členený na 7 oblastí. Na čele je teraz prezident Akayev.

5. Tadžikistan

Tadžikistan zažil tri zmeny vlády, keď dosiahol samostatnosť v roku 1991. Súčastný prezident Emomali Rahmonov bol zvolený v roku 1994. Krajina prechádza cez štyri roky občianskej vojny na pozadí ktorej sú extrémny islamisti.

Ruské mierové sily sú rozmiestnené pozdĺž Tadžicko Afgánskej hranice a po krajine.
V súčastnosti je to najchudebnejšia krajina z pomedzi 15 bývalých sovietých republík a z regiónu centrálnej Ázie. Hydroelektrárne zo sovietskej éry vyrábajú až 98% energie.V krajine sú aktívne humanitárne organizácie.
Tab.č.1: Prehľad krajín centrálnej Ázie:
Štát/oblasť Hlavné mesto: Hustota obyv. HDP Náboženstvo
1.Turkmenistan Ašgabat 9.43 - Muslimovia
89%
2.Uzbekistan Taškent 56.22 34 625 Sk Muslimovia
88%
3.Kazachstan Astana 6.16 59 151 Sk Muslimovia
47%
4.Kyrgyzstan Biškek 23.94 14 427 Sk Muslimovia
75%
5.Tadžikistan Dušambe 45.97 13 946 Sk Muslimovia
80%

Obr.1: Vymedzenie územia strednej Ázie:.

Zdroje:

1. Internet -
2. C.I.A. World Fact Book 2001 -