Ľadovce

Ľadovce sa často spájajú, podobne ako sa stekajú riečky do mohutných veľtokov. Hrúbka ľadu môže presahovať aj 1 km. Na štítoch najvyšších pohorí na Zemi sa sneh netopí. Teplota zriedka kedy vystúpi na bod mrazu, a tak čerstvá snehová prikrývka stláča staršie vrstvy snehu a mení ich na ľad. Sneh hromadiaci sa v priehlbine sa postupne premieňa na hrubú vrstvu ľadu, na ľadový príkrov. Z takýchto priehlbín ľad vyteká v podobe ľadových riek, ktorým hovoríme aj ľadovce.Miesto, kde sa hromadí ľad nazývyme ľadovcový kotol. Ľadovce sa pohybujú veľmi pomaly.Zvyčajne pomalšie ako meter za deň. Ak údolie vypĺna ľadovec, ľad sa v ňom pohybuje rýchlejšie ako na okrajochV nižších námorných výškach je obyčajne teplejšie, takže sa tam topia. V Arktíde a Antarktíde sa však neroztápajú ale vtekajú do mora kde sa z nich odlomujú ľadové kryhy, alebo sa vytvárajú ľadové plávajúce šelfy. V poslednej ľadovej dobe pred miliónmi rokov pokrýval veľkú časť severnej Ameriky a Európy obrovský ľadový príkrov.Keď sa asi pred desaťtisícmi rokmi oteplilo, časť ľadu sa roztopil a ľadová prikrývka sa zmenšila. Kontinentálne ľadovce sú dnes iba v Grónsku a Antarktíde.Ľadové príkrovy pokrývajú rozsiahle plochy.Keď hrúbka ľadu dosiahne zhruba 60 m jeho obrovská hmotnosť ho uvedie do pohybu.Posuv ľadovca môže spôsobiť aj otrasy zeme. okrajoch.Na povrchu sa vytvárajú trhliny.ľadovec je ako dlhý dopravný pás, ktorý z vrcholkov štítov odnáša nadol úlomky skál.Túto ľadovcovú sieť voláme MORÉNY.Pohybujúca sa masa ľadu vytrháva z dna a bočných stien údolia menšie kamene i väčšie balvany, ktoré tiež premiestňuje nadol. Tento materiál vytvára spodnú morénu. Na Sibíri sa v ľade a v zamrznutej pôde uchovali pozostatky obrovských srsnatích mamutov.
Z masy ľadových krýh trčí z vody iba jedna desatina. Stretnutie ľode s takýmito kusmi plávajúceho ľadu môže byť nebezpečné. V roku 1912 sa po zrážke s ľadovou kryhou potopil zaoceánsky parník TITANIC. Priehlbina v ktorej sa hromadí ľad a z kade vyteká ľadovec sa nazýva KAR alebo CVIK.
Ľadovce pomaličky drvia aj tú najtvrdšiu horninu a tým menia krajinu. Vytvárajú hlboké údolia a jazerá, riečky s vodopádmi. Ľadovec vymodeloval hlboké údolia v tvare písmena U.Na konci ľadovej doby sa more zdvihlo a zaplavilo údolia vytvorené ľadovcami. Vznikli hlboké úzke zátoky, ktoré nazývame FJORDY. Veľa fjordov sa nachádza na pobreží Nórska.Počas poslednej ľadovej doby asi tretinu zemskej pevniny pokrývala hrubá vrstva ľadu.

Siahala na juh až po ST.LOUIS,MISSOURI a LONDÝN. Ľadových dôb bolo niekoľko a môžu prísť aj v budúcnosti.
Otepľovanie v oblasti Antarktídy sa zaznamenáva už asi 50 rokov. Priemerná teplota sa zvýšila o 2,5 stupňa, čo znamená pol stupňa za desaťročie.