Ľadovce sa často spájajú, podobne ako sa stekajú riečky do mohutných veľtokov. Hrúbka ľadu môže presahovať aj 1 km. Na štítoch najvyšších pohorí na Zemi sa sneh netopí. Teplota zriedka kedy vystúpi na bod mrazu, a tak čerstvá snehová prikrývka stláča staršie vrstvy snehu a mení ich na ľad. Sneh hromadiaci sa v priehlbine sa postupne premieňa na hrubú vrstvu ľadu, na ľadový príkrov. Z takýchto priehlbín ľad vyteká v podobe ľadových riek, ktorým hovoríme aj ľadovce.Miesto, kde sa hromadí ľad nazývyme ľadovcový kotol. Ľadovce sa pohybujú veľmi pomaly.Zvyčajne pomalšie ako meter za deň. Ak údolie vypĺna ľadovec, ľad sa v ňom pohybuje rýchlejšie ako na okrajochV nižších námorných výškach je obyčajne teplejšie, takže sa tam topia. V Arktíde a Antarktíde sa však neroztápajú ale vtekajú do mora kde sa z nich odlomujú ľadové kryhy, alebo sa vytvárajú ľadové plávajúce šelfy. V poslednej ľadovej dobe pred miliónmi rokov pokrýval veľkú časť severnej Ameriky a Európy obrovský ľadový príkrov.Keď sa asi pred desaťtisícmi rokmi oteplilo, časť ľadu sa roztopil a ľadová prikrývka sa zmenšila. Kontinentálne ľadovce sú dnes iba v Grónsku a Antarktíde.Ľadové príkrovy pokrývajú rozsiahle plochy.Keď hrúbka ľadu dosiahne zhruba 60 m jeho obrovská hmotnosť ho uvedie do pohybu.Posuv ľadovca môže spôsobiť aj otrasy zeme. okrajoch.Na povrchu sa vytvárajú trhliny.ľadovec je ako dlhý dopravný pás, ktorý z vrcholkov štítov odnáša nadol úlomky skál.Túto ľadovcovú sieť voláme MORÉNY.Pohybujúca sa masa ľadu vytrháva z dna a bočných stien údolia menšie kamene i väčšie balvany, ktoré tiež premiestňuje nadol. Tento materiál vytvára spodnú morénu. Na Sibíri sa v ľade a v zamrznutej pôde uchovali pozostatky obrovských srsnatích mamutov.
Z masy ľadových krýh trčí z vody iba jedna desatina. Stretnutie ľode s takýmito kusmi plávajúceho ľadu môže byť nebezpečné. V roku 1912 sa po zrážke s ľadovou kryhou potopil zaoceánsky parník TITANIC. Priehlbina v ktorej sa hromadí ľad a z kade vyteká ľadovec sa nazýva KAR alebo CVIK.
Ľadovce pomaličky drvia aj tú najtvrdšiu horninu a tým menia krajinu. Vytvárajú hlboké údolia a jazerá, riečky s vodopádmi. Ľadovec vymodeloval hlboké údolia v tvare písmena U.Na konci ľadovej doby sa more zdvihlo a zaplavilo údolia vytvorené ľadovcami. Vznikli hlboké úzke zátoky, ktoré nazývame FJORDY. Veľa fjordov sa nachádza na pobreží Nórska.Počas poslednej ľadovej doby asi tretinu zemskej pevniny pokrývala hrubá vrstva ľadu.