Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch,jazerách,umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom.
Mimoriadny význam pre život na Zemi majú rieky.Rieka je masa vody, ktorá tečie zvážajúcim sa korytom obvykle smerom k oceánu. Rieky zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi.(79% pripadá na odtokové oblasti, 21% súše na bezodtokové)
Na rieke rozoznávame 3 úseky.
HORNÝ TOK
V hornom toku tečie rieka rýchlodolu po príkrom svahu a vymieľa roklinu v tvare písmena V
STREDNÝ TOK
V strednom toku je spád rieky miernejší a prúd pomalší. Rieka obteká prekážky a vytvára tak meandre( zákruty)
DOLNÝ TOK
V dolnom toku nemá rieka takmer žiadny spád, tečie lenivo a hromadí usadeniny.Priebeh toku sa tu často rozvodňuje.

TYPY RIEK:
STÁLA RIEKA
Stále rieky majú vody po celý rok Obyčajne ich nájdeme v miernych a teplých oblastiach cs celoročnými zrážkami. ( Níl)
SEZÓNNA RIEKA
Sezónne rieky majú vody iba v daždivých obdobiach roka. V oblastiach okolo Stredozemného mora je veľa riek, ktoré odvádzajú vodu v zimnom období, kým v lete vysýchajú.
EFEMÉRNY TOK
Korytá efemérnych tokov sú väčšinou suché. Veľa púšťových riek je efemérnych, napr. Toddova rieka v strednej Austrálií máva vodu len veľmi zriedka.

Prameň
Zrážková voda vsakuje do zeme a pohlcujú ju priepustné vrstvy hornín. Tam, kde hladina spodnej vody vystupuje k zemi vzniká prameň.

NAJDLHŠIE RIEKY SVETA: NAJDLHŚIE RIEKY EURÓPY:

1.Níl 6671 1.Volga 3531 km
2.Amazonka 6437 km 2.Dunaj 2850 km
3. Jang c tiang 6300 km 3.Ural 2428 km
4.Mississippi 6212 km 4.Dnepr 2201 km
5.Chuang che (Žltá rieka) 5464 km 5.Kama 2032 km
6.Ob 5410 km 6.Don 1870 km
7.Kongo 4835 km 7.Pečora 1809 km
8.Mekong 4500 km 8.Oka 1480
9.Lena 4400 km 9.Belaja 1420 km
10. Viatka 1367 km.