Vodopády

Vodopád je náhly pokles rieky resp. potoka nad strmým zostupom jej koryta, niekedy ide o voľný pád vo vzduchu. Vodopád rôznej výšky majúci malý objem vody alebo ak je jedným zo série mnohých sa nazýva KASKÁDA. Pojem kaskáda sa tiež používa pre vodopád, ktorý sa počas svojho pádu dotýka viackrát svojho koryta. Dnes sú vodopády významné ako zdroje hydroelektrickej sily.

AKO VZNIKAJÚ VODOPÁDY

1. Vodopády sa vyvíjajú hlavne ako výsledok erózií rôznych stupňov. Pritom stála (stabilná) vrstva kameňov a skál v koryte rieky prekryje mäkšiu vrstvu. Veľmi pomalá erózia mäkšej skalnatej vrstvy spôsobená padajúcou vodou rozrušuje a pravidelne vylamuje časti koryta rieky. Takto vznikli niektoré z najväčších vodopádov na svete. Sú to Niagarské vodopády a Victóriine vodopády.
2. Vodopády v hornatých a skalnatých oblastiach vznikajú tam, kde obrovské kusy ľadu vyhĺbili veľké údolie, viac menších riek alebo potokov sa spojí vytvoriac tak vodopád. Takto vznikli napríklad Vodopád – Nevestin Závoj, Horný a Dolný Yosemitský vodopád v Yosemitskom národnom parku, vodopád Gavarnie vo Francúzsku, Sutherlandské vodopády na Novom Zélande a mnohé iné...
3. Iné vodopády vznikajú tam, kde nejaký defekt (zlom) vydvihne vrch alebo časť pohoria vytvoriac tak príkru resp. kolmú stenu, ponad ktorú strmo padá voda z rieky. Potom nastáva erózia spôsobujúca rozličné posuny, ktoré podmieňujú najrozmanitejšie tvary vodopádov. Obzvlášť objemné alebo veľkolepé vodopády sú :
Anjelské vodopády (979 m) – Venezuela
Tugelské vodopády (948 m) – KwaZulu-Natal, južná Afrika
Cuquenán (610 m) - Venezuela
Takakkan (503 m) – Britská Kolumbia
Vodopády Kráľa Juraja VI (488 m) – Guayana
Krimmler (381 m) – Rakúsko
Wollomombi (335 m) - Austrália
Gersoppa (235 m) – India
Vodopády Iguaçu – Argentína, Brazília
NIAGARSKÉ VODOPÁDY
Sú to určite najznámejšie vodopády v strednej východnej severnej Amerike na rieke Niagara. Tá vyteká z jazera Erie a ústi do jazera Ontario. Sú situované do západného New Yorku a juhovýchodného Ontaria. Jeden z najscénickejších pohľadov pozostáva z dvoch samostatných vodopádov. Ten prvý, kanadský, tiež nazývaný aj HORSESHOE (49 m), sa nachádza na kanadskej strane rieky. Druhý, americký (51 m), je na strane USA. Oba sú oddelené ostrovom Goat. Kanadskými vodopádmi preteká asi deväťkrát viac vody. Celková dĺžka podkovovito – tvarovaného Kanadského vodopádu je okolo 790 m. Zatiaľ čo výrazne kratšia americká časť, ktorá ma priamočiary tvar, meria len 305 m.

Malá časť Amerických vodopádov pri ostrove Goat je tiež známa ako Vodopád- Nevestin Závoj.
Niagarské vodopády sa začali formovať asi pred 12.000 rokmi, keď sa obrovské ľadovce pohli smerom na sever a umožnili odtekať vode z jazera ERIE. Táto postupne spôsobila eróziu skál, po ktorých tiekla, a tak sa sformovalo Niagarské koryto. Žiaľ, nežiadúca erózia pokračuje aj v súčasnosti. Následkom tohto procesu sa Kanadské vodopády každoročne zmenšia asi o 5 metrov a Americké asi o 15 centimetrov. V kanadskej časti prebieha erózia rýchlejšie pre oveľa vyšší objem vody, ktorý tadeto pretečie. V 1954 sa značná časť Amerických vodopádov ulomila a tento veľký skalnatý výlom sa nachádza na dne vodopádu. V 1969 bola postavená priehrada medzi americkou časťou a ostrovom Goat.

Niagarské vodopády sú veľkou turistickou atrakciou, ktorú navštívi milión ľudí ročne. Na vodopády sa dá pozerať z oboch strán rieky Niagara, z mnohých vyhliadkových veží, z lodí, z ostrova Goat a z dúhového mosta (Rainbow Bridge), ktorý je postavený tak, že poskytuje najkrajší pohľad na vodopády. Objem, ktorý pretečie Niagarou je 5.5 milióna litrov za sekundu. Toto kvantum vody jej dáva veľkú silu. Tento obrovský potenciál sa v minulosti využíval na pohon vodných mlynov. V roku 1950 sa Kanada a USA dohodli na dvoch hydroelektrických projektoch. Obe hydroelekrárne sú umiestnené cca 6 km pod Niagarskými vodopádmi. Väčšina vzniknutej hydroelektriny spotrebuváva priemysel v okolí New Yorku a Ontaria.
VICTÓRIINE VODOPÁDY
Patria medzi jedny z najfascinujúcejších vodopádov na svete. Sú lokalizované v strednej Afrike na rieke Zambezi na hranici medzi štátmi Zambia a Zimbabwe. Rieka, ktorá je tu široká až 1.6 km, padá z výšky cca 108 m. Hluk, ktorý vodopád vytvára, inšpiroval miestnych domorodcov k názvu MOSI – OA – TUNYA, čo v preklade znamená dym, ktorý hrmí. Toto miesto s okolitými prírodnými lesnatý mi parkami a vybudovanými zábavnými parkami sa stalo najväčšou atrakciou pre návštevníkov Zambie a Zimbabwe. Oficiálne meno týmto vodopádom dal škótsky misionár a bádateľ Dr. David Livingstone, ktorý ich navštívil v roku 1855. V roku 1935 boli vodopády a okolitá oblasť vyhlásené za národný park. Stalo sa tak hlave kvôli ochrane jedných z najkrajších vodopádov. Tento národný park je typickým tropickým rajom. Nájdeme tu palmy, ebenové a mahagónové stromy, figovníky, prekrásne krvavé ľalie, zo zvierat sú tu leopardy, levy, tigre, opice a nechýbajú ani krokodíle.