ŠTÁTNE ZRIADENIE: parlamentná republika
HLAVNÉ MESTO: Ankara (2 890 000 obyv.)
ROZLOHA: 779 452 km2
POČET OBYV.: 67 632 000 (2000)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 86,7 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: turečtina
MENA: turecká líra (1 turecká líra = 100 kuruşov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 29. okt. (Deň republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Turci (70 %), Kurdi (20 %), Arabi (2 %), Čerkesi (0,5 %), ostatní (7,5 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (99 %), iné (1 %)
URBANIZÁCIA: 72 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 69 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 45 ‰
ANALFABETI: 17,7 %
NEZAMESTNANOSŤ: 6,8 %
HDP: 2830 USD/obyv. Susediace štáty: Gruzínsko, Arménsko, Irán, Irak, Sýria, Bulharsko a Grécko.

Turecko sa stáva republikou 29.10. 1923. Súčasné štátne hranice sa utvorili taktiež v roku 1923. V minulosti patrili Osmanskej ríši rozsiahle územia v severnej Afrike, juhovýchodnej Európe a na Blízkom východe. Krajina je spojnicou medzi Európou a Áziou. Prechádza ňou mnoho obchodných ciest. Strategicky významné úžiny Bospor a Dardanely má pod kontrolou od roku 1936. Rozvojom hospodárstva zaostáva za európskou úrovňou.

V 80. rokoch bola popieraná existencia Kurdov, ktorí boli považovaní za tzv. horských Turkov. Od augusta 1997 bola zo strany tureckej armády zosílená ofenzíva v JV časti Turecka a v severnom Iraku proti Strane kurdských pracujúcich. /PKK/

1.9.1999 - oficiálne ukončený ozbrojený boj PKK. V súčasnosti sa ku kurdskej národnosti všeobecne hlási približne 22 mil. ľudí, ktorí nemajú vlastný štát a sú roztrúsení v piatich štátoch: Turecko /50%/, Irán /24%/, Irak /18%/, Sýria /5%/ a Arménsko /3%/. Dnes v Turecku žije približne 12 mil.Kurdov.

Ďalšou problematickou oblasťou je spor s Gréckom o ostrov Cyprus vo východnej časti Stredozemného mora, kde dnes existuje medzinárodne neuznávaná Severocyperská turecká republika, pričom EÚ podmieňuje vstup Turecka do EU až po urovnaní tohto sporu a dohodou s Gréckom. Povrch:

Turecko je najzápadnejší štát na Blízkom východe, ktorý leží medzi Čiernym a Stredozemným morom. V Ázii sa rozprestiera 97 % jeho územia a v Európe 3 %. Európsku časť utvára jednotvárna nížina, ktorej sever lemuje pohorie Istrança (1031 m n. m.) a juh Tekir Dag. Najvýznamnejší mys: mys Ince /S/, mys Anamur /J/ a
mys Baba /Z/. Úžiny Bospor a Dardanely a nimi uzavreté Marmarské more oddeľujú svetadiely Európu a Áziu. Vnútrozemie Anatólie vypĺňa suchá pustá plošina členená menšími kotlinami.