Somálsko
Somálska demokratická republika
SOMALILAND (angl.) - od r.1991 jednostranne vytvorený región, bývalé územie Britského Somálska v severnej časti Somálska
PUNTLAND (angl.) - od r.1991, resp.1998 - najvýchodnejšia časť Afriky - roh Afriky
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika od r.1979
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: nie je vytvorené, vládne štruktúry neexistujú
ROZLOHA: 176 100 km štvorc. / príp. 637 000 km štvorc. /
POČET OBYVATEĽOV: 940 000 (1999) - / príp. 9 157 000 /
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 5 obyv/km štvorc. - / príp. 14,3 obyv/km štvorc. /
HLAVNÉ MESTO: Hargeysa 374 800 obyv. / Somaliland / - Mogadišo 900 000 obyv. INÉ VÝZNAMNEJŠIE SÍDLA: Berbera 71 000 obyv., Burco 18 900 obyv. NAJVYŠŠÍ BOD: Shimbiris, 2 408 m / Mt.Surud Ad /
NAJVÝZNAMNEJŠIE RIEKY: Deex, Nugaaleed, Wabi Šibelli, Giuba
ÚRADNÝ JAZYK: arabčina, angličtina, somálčina
MENA: somálsky šiling (1 somálsky šiling = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 21. august
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Somálčania 97 %, Amharčania 2 %, iní 1 %
NÁBOŽENSTVO: štátnym náboženstvom je sunnitský islam
URBANIZÁCIA: nie sú údaje
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 66 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: nie sú údaje
ANALFABETI: 76 %
NEZAMESTNANOSŤ: nie sú údaje
PODIEL NA TVORBE HNP: poľnohospodárstvo 30 %, priemysel 18 %, služby 52 %
HDP NA 1 OBYVATEĽA: 210 USD
Somaliland:
1884 - územie okolo miest Leila a Berbera na severe krajiny obsadzujú Briti
1897 - rozšírenie kolónie na protektorát Britského Somálska
1899 - 1920 - prvá fáza tzv.svätej vojny za nezávislosť pod vedením
Muhammada A. ibn Hassana
1940 - II.svetová vojna, kedy Taliansko dobylo územie Britského Somálska
1941 - Britská ofenzíva - územie sa opäť dostáva pod samosprávu Británie
1960 - Veľká Británia súhlasí so zjednotením Britského a Talianského Somálska - vyhlásenie republiky Somálsko
1977 - 1978 - vojna proti Etiópii o Ogadenskú púšť - mierová dohoda podpísaná až v r.1988
1991 - jednostranne vyhlásená republika Somaliland
1994 - odmietnutie vytvorenia federácie so Somálskom
1997 - zvolený prezident Muhammad I. Egal
2000 - od 27.8.2000 - prezidentom sa stáva Abdulkásim Salad Hasan
Štát vyhlásil jednostranne svoju nezávislosť v roku 1991 na území bývalého Britského Somálska.
Štát leží v rohu Afriky na južnom pobreží Adenského zálivu. Väčšinu územia zaberá 2 000 m vysoká vysočina Ogo. Úzke pobrežie je neúrodné, krovinaté. Pomerne úrodné sú len severné svahy vysočiny.
Hlavným zdrojom obživy je poľnohospodárstvo, z väčšej časti kočovné pastierstvo. Krajina, ktorej dnes hovoríme Somálsko, má dlhú históriu. V období starovekého Egypta ležala na dôležitej obchodnej ceste medzi Stredozemným morom a územiami ďalej na východ. Egypťania toto územie nazývali Punt a jej južnú časť kontrolovali od r.1905 Taliani. V roku 1960 sa obidve časti krajiny / Somaliland a Puntland / spojili a vytvorili Somálsko. Neskôr sa opakujúce nepokoje pokúsili stabilizovať jednotky OSN, avšak nepokoje a anarchia v krajine sužovanej suchom pokračuje naďalej.
Povrch:
Somálsko zaberá široký pobrežný pruh v najvýchodnejšej časti Afriky od mysu Guardafui cez mys Hafun až k rovníku. Prevažnú časť pokrýva najmä na J tropický prales a smerom na S územie prechádza do stepných púštnych oblastí. Povrch je tvorený rovinou s nadmorskou výškou okolo 1500 m.n.m. Na Z sa rozprestiera horský masív Warsanšeli a na V pohorie Midžurtini. / Mt.Surud Ad - 2408 m.n.m /. Smerom na V sa plošina zvažuje a prechádza do pobrežnej nížiny.
Vodstvo:
Na území Somálska sú len dve rieky, ktoré v období sucha úplne vysychajú. Je to Giuba / na dolnom toku splavná / a Wabi Šibelli.
Podnebie:
Je horúce a suché. Na J a Z sa množstvo zrážok pohybuje okolo 500-600 mm ročne, na S a V je to do 100 mm ročne. Dvakrát ročne je na území Somálska obdobie dažďov / jar-jeseň / a obdobie sucha / leto-zima /.
Hospodárstvo:
Je takmer v totálnom rozklade. Približne 2/3 obyvateľstva sú kočovní pastieri. Napriek tomu je hospodársky rozvinutejší juh krajiny. Z nerastného bohatstva je známy výskyt uránu, železnej rudy, mangánu, medi, cínu, kremeňa a morskej peny. Väčšina ložísk však zostáva stále nevyužitá. Predpokladajú sa tu zásoby ropy a zemného plynu.
Poľnohospodárstvo je dominujúcim odvetvím NH aj keď v ňom prevládajú polofeudálne výrobné vzťahy a je orientované predovšetkým na živočíšnu výrobu / chov hov.dobytka a kôz /. Rastlinnú výrobu zastupuje pestovanie plodín najmä pre vlastnú spotrebu / proso, cirok, kukurica, maniok, fazuľa, sezam /.
Na plantážach prevažuje pestovanie banánov, cukrovej trstiny a bavlníka.
Najväčšie mestá: Mogadisho, Merca, Chisimaio, Baraawa.
|
