Celé toto územie totiž leží na mieste, kde sa na dne Stredozemného mora ešte vždy podsúva Africká litosferická platňa pod Euroázijskú platňu. Táto sopečná skupina vznikla relatívne nedávno. V pleistocéne, asi pred 1,5 až 2 miliónmi rokov, sa na dne mora pri východnom pobreží Sicílie otvorila dlhá trhlina, z ktorej postupne vyrástlo niekoľko sopečných kužeľov. Najväčšia sopka sa týčila na juhovýchodnom pobreží Sicílie a bola obrovská. Jej pozostatkom je dnešná kaldera, na ktorej západnom okraji vyrástol asi pred 600 000 rokmi stratovulkán ( je to najčastejší typ sopiek, sú tvorené lávou a sopečným materiálom, popolom, pieskom i bombami ). Etna. Ďalšie sopečné vrcholy so základňou na morskom dne vytvorili súostrovie nazvané Liparské ostrovy. Niektoré ostrovy tvorí iba jedna sopka, iné sa skladajú z niekoľkých.
Ležia tam aj dve ďalšie činné sopky – Stromboli a Vulcano. Charakteristické pre vulkány typu Etna sú mnohé bradavice pripomínajúce kopce (sú to tufové alebo popolové kužele vybudované postrannými sopúchmi), ktorými sú posiate ich svahy až po úpätie a nazývajú sa podľa čiernej, červenkastej či hnedej farby (Monte Rosso, Monte Nero)
Etna prechádza búrlivým vývojom a svoj súčastný tvar a výšku si zrejme dlho neurží. V jej hlavnom kráteri sú už 3 menšie krátery a okrem toho na bokoch má asi 250 ďalších parazitických kráterov, z ktorých mnohé sú navzájom prepojené. Napríklad počas veľkej explózie roku 1669 sa celý sopečný kužel rozštiepil dlhou puklinou, z ktorej sa vyliali mohutné prúdy lávy a zaliali úbočia sopky. Navyše na niektorých miestach sú otvorené fumaroly – pukliny, z ktorých unikajú horúce plyny vychádzajúce zo žeravého magmatického telesa nachádzajúceho sa pod sopečným vrchom. Etna sa občas aj zatrasie, ale to sú iba menšie lokálne zemetrasenia spojené s výbuchmi. Veľké zemetrasenia, aké napríklad roku 1908 zničilo Messinu na východnom hrote Sicílie, súvisia s pohybmi litosferických platní
Kráter Etny, ktorého hrdlo je nabité plynmi (oxid uhoľnatý, uhličitý a siričitý, pri nepriaznivom smere vetra môžu pary ľudí priotráviť) sa v dôsledku erupčnej činnosti ustavične mení. Z trhlín na jeho úpätí uniká žeravý prúd lávy.
Úplne ku kráteru nemožno pristúpiť. Pretože Etna stále vyvíja sopečnú činnosť, je toto územie nebezpečné pre návštevníkov. Prístup vedie po rozorvanej mesačnej krajine.
Vo výške 2 950 metrov, kam sa pohodlnejší môžu vyviesť mikrobusom, sa nachádza 250 metrov vysoký bočný kráter, ktorý vznikol len nedávno a takisto už nefungujúce vulkanologické observatórium.