Juhovýchodne od tohto observatória sa začína Valle del Bove (Volské údolie), čierna pustá kotlina (asi 5 km široká ), z troch strán obklopená skalnými stenami od 600 do 1200 m. Na južnom svahu Etny, kde slnko svieti asi 3000 hod. do roka, sa tiež nachádza slnečná elektráreň Eurhelios.
Prúdy lávy, ktoré pri výbuchoch v rozpätí niekoľko desaťročí zničili rastlinstvo na úpätí vulkánu, sa začínali najčastejšie na rázsoche Etny zvanej Bocca. Príťažlivosť sopkky je magická, rovnako ako úrodná pôda na jej úbočí. Je to dokonca jedna z najúrodnejších pôd v Taliansku. Pórovitá hornina rýchlo prepúšťa vodu do hĺbky, kde ju zadržiavajú nepriepustné vrstvy, takže na mnohých miestach v podobe prameňov vyviera na úrodných nižších svahoch. Tu až do výšky 500 m pestujú pomaranče a citróny ( 9/10 Talianskej produkcie citrusových plodov), do výšky 1300 m olivové stromy a vínnu révu (vysokokvalitné „sopečné víno“).
Darí sa tam všetkému, čo ľudia zasadia – od zeleniny až po jedlé gaštany. Nad nimi až do výšky 2100 m rastie les a macchia, občas prerušená novšími prúdmi lávy. Končiar siaha až po hranicu snehu a je to čierna, matne lesklá pustatina.
Juhozápadné Taliansko je známe veľkým počtom vulkánov a zvýšenou sopečnou činnosťou. Napríklad v oblasti Neapola, sa nachádza vulkanický komplex Somma - Vezuv a Campi Flegrei kalderová vulkanická štruktúra, patrí už od historických čias k známym fenoménom celej oblasti. Zaujímavou oblasťou, a to tiež z mytologického pohľadu sa javí najmä región Aeolských ostrovov s celým radom vulkánov vystupujúcich severovýchodne od ostrova Sicília.
Napriek všetkému trápeniu, ktoré Etna obyvateľom obcí na svojom úpätí občas pripraví, je to predsa len mierna a láskavá „Ohnivá hora“. Rozhodne to nie je žiadny zabijak.
Jedným z mála ľudí, ktorí na Etne skončili svoj život, bol starogrécky filozof Empedokles, ale on sa vrhol do jej krátera so samovražedným úmyslom. Predtým však strávil pokojné roky v dome blízko jej vrcholu.