Konžská demokratická republika

Demokratická republika Kongo / DRK /

Pomenovanie krajiny je podľa jej najväčšej rieky.

ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika od r.1978
HLAVNÉ MESTO: Kinshasa (4 655 000 obyv.)
ROZLOHA: 2 345 095 km2
POČET OBYV.: 52 522 000 (2000)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 22,39 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúžština
MENA: konžský frank (1 CDF = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 24. nov. (Deň založenia II. republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 250 národností – Bantu (80 %, z nich 18 %,Kongo 16 %, Mongo 13 %, Rwanda 10 %, mnoho menších), sudánske národnosti (18 %), Nilótske národy (2 %)
NÁBOŽENSTVO: katolícke (42 %), evanjelické (25 %), iné kresťanské (15 %), islam (2 %), iné (16 %)
URBANIZÁCIA: 29 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 53 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 207 ‰
ANALFABETI: 33 %
NEZAMESTNANOSŤ: 30 %
HDP: 130 USD/obyv. Susediace štáty: Kongo, SAR, Sudán, Uganda, Rwanda, Burundi, Tanzánia, Zambia, Angola

Na starých mapách, kde sa dnes rozkladá DRK, bol priestor v strede Afriky ponechaný prázdny, alebo bol označovaný ako "neznáma zem". V r.1877 cestovali proti prúdu rieky Kongo európski cestovatelia a v hustých dažďových pralesoch objavili kmeň Pygmejov - najnižších obyvateľov Africkéko kontinentu. V r.1879 túto oblasť Afriky vyhlásil za svoje vlastníctvo belgický kráľ Leopold II. Nezávislosť získala táto krajina 30.6.1960.

V r.1971 počas vlády prezidenta Mobutu bola krajina premenovaná na Zair. /23.10./
Tento prezident priniesol krajine jednotu a národnú identitu. Nový prezident L.D.Kabila premenoval Zair v r.1997 na Demokratickú republiku Kongo. /DRK/. Zároveň bola zakázaná opozícia a v 90. rokoch bola jeho pozícia oslabená požiadavkami demokratických volieb, pričom v r.1994 bola krajina vystavená veľkému prílevu utečencov zo susednej Rwandy, kde prebiehala občianska vojna.
16.1.2001 - zavraždený prezident L.D.Kabila a deň na to /17.1.2001/ preberá vládu jeho syn Joseph Kabila. Oficiálne sa stáva prezidentom 26.1.2001.

V žiadnej inej krajine Afriky nie je taký veľký protiklad medzi hospodárskym potenciálom a skutočnou úrovňou vo vývoji. USA poskytli v r.1997 DRK pomoc vo výške 10 mil.USD. Povrch:
Tretí najrozľahlejší štát Afriky leží v jeho centrálnej časti pozdĺž rovníka. Stred krajiny zaberá Konžská panva vyplnená mladými usadeninami. Obklopuje ju 1000–1500 m vysoké plošiny. Východoafrickú priekopovú prepadlinu lemujú pohoria Mitumba, Ruwenzori s najvyšším štítom krajiny Margherita Peak (5119 m n.

m.) a Virunga s činnými sopkami. Podnebie:
Takmer polovicu územia pokrývajú dažďové lesy. 2/3 územia zasahujú do tropického podnebného pásma s horúcim a vlhkým podnebím, iba J a JV časť krajiny má suchšie podnebie, čo ovplyvňuje väčšia vzdialenosť od rovníka. Na plošinách priemer.teplota dosahuje 27° C, na vysočinách je to okolo 20° C.
Obdobie sucha trvá 3 až 5 mesiacov v roku.


Vodstvo
V krajine je až 40 % potenciálu vodnej energie Afriky. Východná hranica, ktorá prebieha po Východoafrickej priekopovej prepadline, je vyplnená jazerami: Albertovo jazero, Eduardovo jazero, Leopoldovo jazero, Kivu, Tanganika a jazero Mweru. Riečna sieť je bohatá na vodné toky: Kongo /Zair/, Kasai, Kwillu, Sankuru, Lualaba, Luapula. V S časti krajiny sa nachádzajú Stanleyho vodopády.

Hospodárstvo:
Nerastné bohatstvo (meď, zinok, diamanty, kobalt, zlato, urán) má značné a väčšinou ešte nevyužité. Dažďové lesy sú až na 50 až 60 % celkovej rozlohy, poskytujú vzácne dreviny (eben, mahagónovec). Obyvatelia pre vlastnú spotrebu pestujú kukuricu, strukoviny, arašidy, ryžu. Na plantážach je vedúca plodina káva, kakao, palma olejná, bavlník, čaj, kaučukovník. Chov zvierat (hovädzí dobytok) je len vo vyššie položených pohoriach a plošinách, vzhľadom na výskyt tse-tse múch. Najväčším strediskom priemyslu je provincia Shaba v južnej časti krajiny. Priemysel je ináč v krajine málo rozvinutý. Zastupujú ho výroba potravín a na baníctvo nadväzujúce odvetvia (hutníctvo, úprava rúd,
výroba výbušnín).

Významné mestá: Kishasa, Lubumbashi, Mbuji-Mayi, Kananya.