Japonsko

O Japonsku sa vraví, že je krajinou vychádzajúceho
slnka. Je to pravda a červený slnečný kotúč je aj jeho
symbolom. Ľudia tu ako jední z prvých vítajú nový deň. Japonsko spolu s USA tvoria v súčasnosti hospodársky
najmocnejšie štáty sveta.
Japonsko je ostrovná, veľmi hornatá krajina. Z východu
ju obklopujú vody Tichého oceána, z ostatných strán
jeho okrajové moria. Japonsko sa skladá z
dvaapoltisíckilometrovej reťaze ostrovov, z ktorých sú
najväčšie Honšú, Kjušú, Šikoku a Hokkaidó. Tie
pokračujú na juhu súostrovím Rjúkjú a na severe
Kurilami, ktoré však od druhej svetovej vojny patria
Rusku a ktoré sú stálym predmetom nezhody medzi Ruskom
a Japonskom. Všetky tieto ostrovy sú sopečného pôvodu. Na japonskom území je dnes okolo 60 živých sopiek a
navyše krajinu sužujú časté zemetrasenia. Rovnako
nebezpečné bývajú i podmorské otrasy spôsobujúce
mohutné príbrežné vlny zvané tsunami, ktoré dosahujú
rýchlosť až 950 km za hodinu, môžu byť dlhé až 100 m a
dosahujú výšku 30 m. Okrem vnútorných síl Zeme
spôsobujú Japonsku problémy aj atmosferické poruchy,
juhovýchodnú časť zasahuje silný ničivý vietor zvaný
tajfún.
Japonsko je daždivá krajina, veď väčšina jeho územia
spadá pod vplyv monzúnového podnebia. Pri brehoch Japonska sa stretávajú dva morská prúdy. Teplý Kurošio prichádza od juhu, studený Ojašio zo
severu. Všetkými ostrovmi sa ťahajú rozsiahle pohoria, ktoré
miestami striedajú iba uzučké pobrežné nížiny. Najvyššie k nebu siahajú Japonské Alpy s posvätnou
horou Fudžisan (3776 m), ktorá je 300 ročnou vyhasnutou
sopkou a jej vrch je stále pokrytý snehovou prikrývkou
(Fudžisan spolu s čerešňovým kvetom sú dva hlavné
symboly Japonska) potom pohorie Oú na ostrove Honšu. Rieky sú krátke spadajúce rovno k pobrežiu. Dve tretiny
územia krajiny sú zalesnené, v čom Japonsko predstihuje
i najlesnatejšiu krajinu Európy Fínsko. Husté lesné
porasty poskytujú domov viacerým vzácnym druhom
živočíchov. Z nich treba spomenúť aspoň divého psa,
opicu makak a viaceré druhy spevavých vtákov. Národ svoje dejiny začal písať v roku 660 pred n.l. Od
tohto momentu sa vytvára silné národné povedomie. Z
počiatku bola krajina pod kultúrnym vplyvom Číny, aj
písmo prevzali od nej. Koncom 12. storočia sa
sformovala silná spoločenská skupina samurajov -
bojovníkov - ktorí postupne fakticky ovládli krajinu. Až v 16. storočí sa Európania po prvýkrát stretli s
japonskou spoločnosťou.

Avšak Japonci neprechovávali
veľké sympatie k cudzincom a v styku s nimi boli
opatrní. Iba mesto Nagasaki slúžilo ako miesto výmeny
tovaru s nimi. Postupne sa Japonsko pred svetom úplne
uzavrelo, a to takmer na dve storočia. V r. 1853
uzavrelo pod nátlakom dohodu s USA a otváralo sa svetu. Zaplietlo sa však do niekoľkých vojen, hlavne s Čínou a
Ruskom. V 2. sv. vojne sa pripojilo k Nemecku. Jeho
neochota uzavrieť mier sa skončila zhodením prvých
amerických atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v
auguste roku 1945. Po vojne podali USA Japoncom pri
obnove krajiny pomocnú ruku, tak že už v r. 1951
dosiahlo hosp. úroveň spred vojny. Japonsko je husto osídlené. Na vidieku žije iba 20%
obyvateľov, ostatní obývajú mestá. Tie často spolu
zrastajú a vytvárajú aglomerácie, konurbácie, či
megalopoli. Redšie osídlené sú horské oblasti ostrova
Hokkaidó i ostatných ostrovov. ___
spôsobu hospodárenia. Ryža tvorí hlavnú zložku potravy
obyvateľstva. Ďalej sa pestuje zelenina, chmeľ, ovocie
- Japonci sú najväčší pestovateľia mandarínok na svete. Japonci chovajú veľmi málo hosp. zvierat. Rybolov
výrazne prispieva k výžive obyvateľstva a je najväčší
na svete. Úspešne pokračuje i tradičný chov priadky
morušovej, takže výrobou surového hodvábu sa Japonsko
zaraďuje na 3. miesto vo svete. Japonské územie je chudobné na nerastné suroviny. Čierne uhlie je nekvalitné a ťaží sa v nevýhodných
polohách. Ropy a plynu je minimálne množstvo. Väčší
význam majú len stavebné suroviny a rudy olova, medi a
zinku. Rozhodujúcu časť nerastných surovín musí
Japonsko dovážať. Suroviny sa spracúvajú pri pobreží. Najviac výrobkov pochádza z oblasti Tokio, Nagoja a
Osaka. Z Japoncov vyžaruje úprimný vzťah k práci. Medzi
najbohatšie spoločnosti patria Toyota, Hitachi,
Matsuschita a Nissan. Japonsko postupne prenecháva
výrobu produktov, ako sú rádia, televízory, hračky či
kalkulačky novoindustrializovaným ázijským krajinám,
hlavne Tchaj-wanu, Južnej Kórei, Malajzii či Singapúru
a samo sa zameriava na veľmi úzku špeciálnu jemnú
výrobu prinášajúcu najväčšie zisky.
Terciárny sektor ovplyvňuje rozvoj výroby. Dopravná
sieť, ktorá je vybudovaná s ohľadom na nebezpečenstvo
zemetrasení, nemá vo svete páru. Nie je iba
supermoderná ale aj superfungujúca.
Mnoho Japonských veľkomiest si vybudovalo samostatné
rýchlodráhy a metrá.
Diaľničná sieť často vedie nad úrovňou krajiny z dôvodu
šetrenia miestom.

Japonsko vlastni tretiu najväčšiu
obchodnú flotilu sveta.
Krajina kladie veľký dôraz na upevňovanie zdravia
občanov, a tak sa Japonci dožívajú vysokého priemerného
veku až 79 rokov, čo je najviac na svete. Dobre
prepracovaný školský systém kladie vysoké nároky na
žiakov a z vysokých škôl vychádzajú vedomosťami dobre
podkutí absolventi.
Niektoré krajiny Japonsko kritizujú, že sa príliš
zahľadelo do seba a úspechy dosahuje za každú cenu,
pričom si nevšíma problémy ostatného sveta. Ako príklad
uvádzajú neochotu znížiť množstvo ulovených morských
živočíchov a zastaviť lov veľrýb. A poukazujú i na
bezuzdnú ťažbu vzácneho dreva v Malajzii, (okrem iného
sa z neho vyrábajú paličky na jedenie), čím hrozí úplné
zničenie tropického pralesa. Každá minca má nielen líc,
ale aj rúb.