Z juhu je obmývané Stredozemným morom na západe (Lionský záliv) a Ligúrskym morom na východe, zo západu Atlantickým oceánom (Biskajský záliv). Východ Korziky obmýva Tyrrhenské more.
Celková rozloha Francúzska je 547 030 km2 (z toho Korzika 3 065 km2), spolu so zámorskými územiami 551 500 km2. Európsku časť tvorí 545 630 km2 súše a 1 400 km2 vodnej plochy. Reliéf
Francúzsko je krajinou veľkých morfologických premien. Nájdeme tu jemne zvlnené pláne Bassin parisien (Francúzska nížina), riedko osídlenú náhornú plošinu Massif Central (Francúzske stredohorie), ale takisto aj riviéru, ktorá sa nachádza na juhu a ktorá spolu s Parížom je najvyhľadávanejším miestom pre turistov.
Najvyšším bodom je Mont Blanc (Alpy) na hraniciach so Švajčiarskom a Talianskom, ktorého vrchol dosahuje 4 807 m a ktorý je súčasne aj najvyšším vrchom Európy. Naopak najnižšie položené miesto sa nachádza v delte rieky Rhône, ktorá sa nachádza 2 metre pod úrovňou nulovej hladiny. Najväčšou nížinou je Bassin parisien (160 000 km2) a najvetším pohorím je Massif Central.
Krajinu by sme mohli rozdeliť na dve približne rovnaké časti – oblasť Francúzskej nížiny na severozápade, z ktorej len kde-tu „vytŕčajú“ nízke pahorky, ktoré nepresahujú výšku 500 metrov, druhú časť tvorí pahorkatá a hornatá juhozápadná časť.
Centrálnu časť severozápadofrancúzskeho poloostrova, na ktorom sa rozprestiera Bretagne, tvoria dve pohoria – západnejšie položené menšie Montagnes d´Arrée (Roc´h Trévézel, 384 m) a väčšie Montagnes Noires (Bel Air, 339 m). Medzi nimi a morom sa nachádzajú tri nížiny – Pays de Léon, Cornouaille a Landes de Lanvaux. Ďalšie menšie pohorie sa nachádza v Normandie, takisto zložené z dvoch častí – Colline de normandie a Collines du Perche. Bassin parisien je rozdelený na viacero nížin – (zo severovýchodu na juhozápad) Beauce, Sologne, Brenne, Médoc, Landes a Chalosse.
Na juhozápade tvorí prirodzenú hranicu so Španielskom a Andorrou pohorie Pyreneje (Pyrenées), na ktorých juhovýchodnom cípe sa nachádza akoby „prílepok“ – malé pohorie Corbière. Na juhovýchode sa hranica s Talianskom a zčasti aj so Švajčiarskom vinie hrebeňom Álp (juhofrancúzska časť pohoria má názov Alpes-Maritimes, do územia zasahujú aj Kotické, Grajské a Penninské Alpy). Zvyšok hranice so Švajčiarskom tvorí pohorie Švajčiarska Jura (a Ženevské jazero). Na sever od tohto pohoria sa 25 km od nemeckej hranice začína krajina dvíhať do ďalšieho pohoria Vosges (Vogézy). Centrálnu časť regiónu Bourgogne tvoria pohoria Côte d´Or a Morvan.