Úradným jazykom je francúžština, na Korzike aj korzičtina (druh talianskeho dialektu francúžštiny), ale existuje viacero regionálnych dialektov a jazykov (provensálština (ovplyvnená taliančinou), Bretónčina (Kelština), Alsaština, Katalánčina (pri hraniciach so Španielskom), Baskičtina (francúzska časť Baskicka), Flámština (pri hraniciach s Belgickom)). Gramotnosť u obyvateľstva staršieho ako 15 rokov je 99 % tak u mužov ako u žien.
85 – 90 % obyvateľov sú Francúzi, zvyšok tvoria Portugalci (22 % z prisťahovalcov), Alžírčania (20 %), Španieli (14,5 %), Taliani (13 %), Maročania (7 %), Poliaci, Rusi, Afričania a iní (pre lepšiu predstavu pozri tabuľku č. 4). Až 73,4 % Francúzov žije v mestách, z ktorých väčšina patrí medzi malé a stredné mestá. Veľkých sídiel je málo, sú obmädzené neúmerným rastom parížskej aglomerácie. K najväčším mestám patria okrem Paríža (2,2 mil. obyvateľov – aglomerácia takmer 10 mil. obyvateľov) Marseille ( 1,2 mil. obyv.), Lyon (1,3 mil. obyv.), Bordeaux (700 000 obyv.), nice (517 000 obyv.) a iné.
Štatistiky uvádzajú 99 %-nú gramotnosť tak u mužov, ako aj u žien nad 15 rokov. Index životnej úrovne je 88,7 (1994).


Štátna správa
Francúzsko získalo nezávislosť v roku 486. Oficiálny názov je Francúzska Republika (Republique Française). Hlavným mestom je Paríž. Francúzsko patrí k najvyspelejším krajinám sveta a je členom mnohých politických a hospodárskych zoskupení (napr. OSN, Európska únia, Severoatlantická aliancia, Rada Európy, Európska banka pre obnovu a rozvoj, OECD, Hospodárska komisia OSN pre Európu)
Hlavou štátu je prezident, ktorého funkčné obdobie trvá sedem rokov. Po všeobecných voľbách, ktoré sa konali 23. apríla a 7. mája 1995 nastúpil 17. mája toho istého roku do funkcie prezidenta Jacques Chirac, ktorý vyhral aj posledné voľby v máji 2002, keď hoci čiastočne nespokojní Francúzi sa rozhodli voliť „menšie zlo“, aby sa vyhli víťazstvu ultrapravicového Jean-Marie Le Pena.
Výkonným orgánom je vláda, ktorú menuje prezident podľa návrhu premiéra, menovaného takisto prezidentom po navrhnutí zo strany parlamentu. Parlament sa skladá z dvoch inštitúcií, z Národného zhromaždenia (577 kresiel; členovia volení všeobecnými voľbami na funkčné obdobie 5 rokov) a Senátu (321 kresiel – 296 pre európske Francúzsko, 13 pre zámorské departmenty a teritória a 12 pre Francúzov žijúcich v cudzine (pre lepšiu predtavu pozri tabuľku č. 5); členovia volení špeciálnym volebným kolégiom každé 3 roky ).
Francúzsko je rozdelené do 96 departmentov (ďalej delené na okresy -podprefektúry- a kantóny), ktoré sú zoradené podľa abecedy a každý z nich má svoje číslo, ktoré je uvedené na štátnej poznávacej značke. Okrem departmentov, ktoré sú súčasťou francúzskej pevniny a Korziky, k Francúzsku patria ešte štyri zámorské departmenty (Guadalupe, Martinique, Franc.