I. ANDORRA
I.I. Historický prehľad
Územie dnešnej Andorry začalo byť osídľované v 5. storočí, až do 13. storočia spadalo pod vplyv Franskej ríše, neskôr tvorilo časť francúzskeho departementu. Počas Veľkej francúzskej revolúcie došlo k osamostatneniu. Počas napoleonských časov sa Andorra stala útočiskom pre mnohých jeho odporcov, podobne ako v období španielskej občianskej vojny, keď prichýlila asi 80 000 republikánskych emigrantov. Po roku 1945 sa za pomoci vyspelých krajín stala nezávislou.
I.II. Štátne zriadenie
Andorra je nominálnym kniežatsvom s vysoko demokratickým parlamentným systémom. Teoreticky tu vládne francúzsky prezident a španielsky biskup z Urgelu. Prakticky je vládnutím poverená prezidentská rada spolu s generálnou radou, ktorá pozostáva z 28 členov parlamentu volených na 4 roky. Z hľadiska súdnictva majú najvyššiu moc dvaja sudcovia volení francúzskou a španielskou stranou na doživotie. Ďalšou inštanciou je odvolávací samosudca, ktorý je dosadzovaný spomenutými sudcami. Na území Andorry sa nachádza len jedna väznica, ktorá má však len charakter väzby. Vzhľadom k nízkej kriminalite je jej význam skôr symbolický.
Armádu tvoria ľudové milície, branná povinnosť platí pre mužov od 16 do 60 rokov, v prípade vojny tu platí princíp samovyzbrojovania sa. Policajné zložky majú skôr poriadkovú a dopravnú funkciu.
I.III. Obyvateľstvo
Obyvatelia Andorry sú z hľadiska pôvodu a jazyka Kataláncami, katalánčina je tu úradným jazykom. Školská výuka prebieha predovšetkým vo francúžštine, niekoľko škôl je španielskych a len jedna je katalánska. Národné uvedomenie je však také silné, že až 85% obyvateľov hovorí plynule katalásky. Katalánčina sa vyvinula s ľudovej latinčiny a má niektoré spoločné črty s pravoslávčinou. Vzhľadom k silnému prisťahovalectvu (predovšetkým z dôvodu liberálnej daňovej politiky) tvoria pôvodní obyvatelia s tradíciou aspoň 3 generácií len ¼ obyvateľstva (asi 14 000 ob.). Medzi prisťahovalcami dominujú Španieli (16 700), ďalej sú to Francúzi (3 900). Dalšími prítomnými národnosťami sú Portugalci (1 000), Angličania (400) a Nemci (200). Spomenuté migračné trendy úplne zmenili tradičnú etnickú skladbu, demografický rast je tu jeden z najvyššých v Európe – takmer 6% ročný prirodzený prírastok obyvateľstva. Z hľadiska vierovyznania je dominantnou rímskokatolícka cirkev (99%), cirkev však neoplýva takou mocou ako napríklad v Španielsku. I.IV.