Pôda je tenká vrstva na povrchu Zeme, od ktorej v podstatnej miere závisí život rastlín a sprostredkovanie ostatných živých organizmov. Spájajú sa v nej jednotlivé zložky prírody, preto sa niekedy označuje ako zrkadlo krajiny. Vzniká na povrchu horninového podkladu pôsobením klímy, vody a organizmov. Skladá sa z neživej a živej hmoty. Odzrkadľuje nielen súčastné ale aj minulé prírodné procesy, pretože zaostáva za vývojom podnebia a rastlinstva, takže konzervuje určité minulé, tzv. reliktné javy (typickým príkladom sú černozeme, ktoré vznikali v stepnom prostredí). O rozložení pôd v krajine rozhoduje zloženie hornín v podklade, voda a klíma. Pôdy tvoria vrstvy, ktoré sa označujú ako pôdne horizonty. Na ich základe sa rozlišujú pôdne typy. Podľa pôdnej reakcie sa rozoznávajú zásadité (alkalické), neutrálne a kyslé pôdy. Osobitnú skupinu pôdnych typov predstavujú pôdy, ktoré sa vyvinuli v zamokrenom prostredí. Označujú sa ako hydromorfné pôdy. Pod hrstvou humusu (rozloženej organickej hmoty) leží v tomto type pôd tzv. glejová vrstva tvorená v podstatnej miere ílom. Sú to ťažké, mazľavé a zle obrábateľné pôdy, ktoré sú po vyschnutí veľmi tvrdé a obyčajne popukané s trhlinami. Patria k nim aj zasolené pôdy. Pôdy, ktoré nie sú v zásadnej miere ovplyvnené vodou, sa označujú ako terestrické pôdy. Mikroorganizmi tu rozkladajú humus a v dostatočne vlhkom a teplom prostredí sa dobre rozmnožujú. Rozklad humusu prebieha pomerne rýchlo, čím nedochádza k jeho väčšiemu hromadeniu. Vo vysokých polohách s chladnou a vlchkou klímou, v ktorej rozklad organických zvyškov prebieha pomalšie, sa hromadí tzv. surový humus. Produkuje rôzne organické kyseliny, ktoré rozkladajú ílové minerály na jednoduché zlúčeniny (kysličníky železa a hliníka), ktoré zrážková voda posúva hlbšie, kde sa zrážajú a vytvárajú často farebne výrazný stmelený a pevný horizont. Tieto tzv. podzolizačné procesy sa postupne zvýrazňujú s rastúcou nadmorskou výškou, ćím sa vytvára výšková zonálnosť pôd. Najnižšie a najteplejšie polohy mimo nív a zamokrených zníženín zaberajú hnedozeme a čiernozeme. Nad nimi sa rozprestiera pás ilimerizovaných pôd. Vznikajú najmä na plochých povrchoch, kde mierne zvýšenýuhrn zrážok posúva nerozložené ílové minerály (tzv. ilimerizácia). Tieto pôdy bývajú ťažšie a hlboké, sú však úrodné a predstavujú dobré poľnohospodárske pôdy. V lesných komplexoch sú v stredných a vo vyššich polohách rozšírené hnedé lesné pôdy. Asi do výšky 700 až 800 m n.m.