referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Pôdy
Dátum pridania: 23.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smajlik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 398
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 0s
Pomalé čítanie: 13m 30s
 
Pôda je tenká vrstva na povrchu Zeme, od ktorej v podstatnej miere závisí život rastlín a sprostredkovanie ostatných živých organizmov. Spájajú sa v nej jednotlivé zložky prírody, preto sa niekedy označuje ako zrkadlo krajiny. Vzniká na povrchu horninového podkladu pôsobením klímy, vody a organizmov. Skladá sa z neživej a živej hmoty. Odzrkadľuje nielen súčastné ale aj minulé prírodné procesy, pretože zaostáva za vývojom podnebia a rastlinstva, takže konzervuje určité minulé, tzv. reliktné javy (typickým príkladom sú černozeme, ktoré vznikali v stepnom prostredí). O rozložení pôd v krajine rozhoduje zloženie hornín v podklade, voda a klíma. Pôdy tvoria vrstvy, ktoré sa označujú ako pôdne horizonty. Na ich základe sa rozlišujú pôdne typy. Podľa pôdnej reakcie sa rozoznávajú zásadité (alkalické), neutrálne a kyslé pôdy. Osobitnú skupinu pôdnych typov predstavujú pôdy, ktoré sa vyvinuli v zamokrenom prostredí. Označujú sa ako hydromorfné pôdy. Pod hrstvou humusu (rozloženej organickej hmoty) leží v tomto type pôd tzv. glejová vrstva tvorená v podstatnej miere ílom. Sú to ťažké, mazľavé a zle obrábateľné pôdy, ktoré sú po vyschnutí veľmi tvrdé a obyčajne popukané s trhlinami. Patria k nim aj zasolené pôdy. Pôdy, ktoré nie sú v zásadnej miere ovplyvnené vodou, sa označujú ako terestrické pôdy. Mikroorganizmi tu rozkladajú humus a v dostatočne vlhkom a teplom prostredí sa dobre rozmnožujú. Rozklad humusu prebieha pomerne rýchlo, čím nedochádza k jeho väčšiemu hromadeniu. Vo vysokých polohách s chladnou a vlchkou klímou, v ktorej rozklad organických zvyškov prebieha pomalšie, sa hromadí tzv. surový humus. Produkuje rôzne organické kyseliny, ktoré rozkladajú ílové minerály na jednoduché zlúčeniny (kysličníky železa a hliníka), ktoré zrážková voda posúva hlbšie, kde sa zrážajú a vytvárajú často farebne výrazný stmelený a pevný horizont. Tieto tzv. podzolizačné procesy sa postupne zvýrazňujú s rastúcou nadmorskou výškou, ćím sa vytvára výšková zonálnosť pôd. Najnižšie a najteplejšie polohy mimo nív a zamokrených zníženín zaberajú hnedozeme a čiernozeme. Nad nimi sa rozprestiera pás ilimerizovaných pôd. Vznikajú najmä na plochých povrchoch, kde mierne zvýšenýuhrn zrážok posúva nerozložené ílové minerály (tzv. ilimerizácia). Tieto pôdy bývajú ťažšie a hlboké, sú však úrodné a predstavujú dobré poľnohospodárske pôdy. V lesných komplexoch sú v stredných a vo vyššich polohách rozšírené hnedé lesné pôdy. Asi do výšky 700 až 800 m n.m.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Pôdy SOŠ 2.9973 409 slov
Pôdy SOŠ 2.9515 617 slov
Pôdy 2.9895 66 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.