Ako som už v úvode práce naznačil, budem sa z celej rozlohovo veľmi obsažnej problematiky podrobne zaoberať ďalej len Vysokými Tatrami a to sa týka aj geografickej polohy.
Vysoké Tatry sa nachádzajú na severe Slovenska. Sú najvyšším pohorím na území SR a zároveň v 1200 km dlhom oblúku Karpát (pozri mapu č. 1 ). Majú vysokohorský charakter. Spolu s Belianskymi Tatrami sa nazývajú Východné Tatry. „ Východné Tatry oddeľuje od Západných Tatier skupina Liptovských kôp a Tatranské podhorie od Podtatranskej kotliny, tvorenej z juhu Liptovskou a Popradskou kotlinou a z východu Vojnianskym podhorím, Vrbovskou pahorkatinou a Kežmarskou pahorkatinou.“ ( Andráši 1981 s. 12 ). 66% z rozlohy tvoria ihličnaté (smrekové) lesy s kosodrevinou. 5 GEOLOGICKÁ STAVBA

Základnou horninou je žula. Pri horotvorných pochodoch bola žula rozdrvená a vznikol z nej mylonit, ktorý vytvára vo Vysokých Tatrách typické pásy, oveľa rýchlejšie podliehajúce zvetrávaniu ako žula. V milonitových pásoch vznikli žľaby a nachádzajú sa tu takmer všetky význačné priehyby a sedlá. Podstatnú časť Vysokých Tatier buduje kryštalinikum. Granitoidné horniny prevládajú nad kryštalickými bridlicami, ktoré sa nachádzajú ojedinelo v podobe malých pruhov v granitoidoch. V kryštalických bridliciach možno odlíšiť ruly, svory, amfibolity a migmatity. Prevládajúcim členom kryštalinika Tatier sú granitoidy, ktoré vnikli do komplexu kryštalických bridlíc po hlavnej varískej horotvornej fáze, teda v období spodného karbónu. Z nich je najrozšírenejší biotický diorit až granodiorit. Táto hornina je strednozrnná svetlosivej a zelenkastej farby. V zložení prevažuje plagioklas, kremeň, biotit, ale aj draselný živec a muskovit, ktorých je menšie množstvo. Ďalším typom kryštalnika sú autometamorfované granodiority až granity. Hlavný žulový masív Vysokých Tatier je zo všetkých strán obkolesený nánosmi morén. „ Morény tvoria nápadný val na južnej strane pohoria porastený lesom a postupne prechádzajú v riečne nánosy Liptovskej a Popradskej kotliny. Na východnej strane Vysokých Tatier prechádzajú morény do flyšu Spišskej kotliny.“( Adamec 1974 s. 14 )










6 RELIÉF

6. 1 Hlavný hrebeň
Vysoké Tatry sú naše najvyššie a zároveň jediné veľhory. Na mnohých miestach prekračuje ich výška 2500 m.(pozri tab.č.1) Hlavný hrebeň sa tiahne v smere západ-východ. Má dĺžku 26,5 km. Začína sa v Ľaliovom sedle (1947 m), ktoré sa nachádza na slovensko-poľskej hranici. Ďalej sa tiahne východne až juhovýchodne cez prvý štít Vysokých Tatier Svinice (2300 m) až Rysy (2499 m). Tam sa hlavný hrebeň odpája od štátnej hranice a pokračuje cez sedlo Váhy (2337 m) na Český štít (2520 m), Vysokú (2560 m, pozri obr. č.