1) až na Ganok (2468 m), ktorý je výnimočný svojou „Galériou Ganku“ skoro kolmou asi 300 m skalnou stenou, ktorá je dobre viditeľná zo sedla Váhy a z Rysov. Z Ganku tvorí hlavný hrebeň poloblúk orientovaný na juh. Na severnej strane oblúka sa nachádza Zelené a Kačacie pliesko, nad ktorými hrebeň vytvára mohutný skalný amfiteáter. Potom hlavný hrebeň pokračuje cez Východnú Vysokú (2428 m), Svišťový štít (2382 m), Javorové štíty, ktoré vytvárajú zo severu uzáver Veľkej Studenej doliny. Ľadový štít (2627 m) je druhým najvyšším štítom v hlavnom hrebeni. Je len o 3 m nižší ako Zadný Gerlach (2630 m). Z Ľadového štítu hlavný hrebeň pokračuje cez Snehový štít (2465 m). V týchto miestach vybiehajú na sever krátke bočné hrebene, ktoré vytvárajú bočné dolinky Javorovej doliny. Z Baraních rohov (2526 m) hlavný hrebeň naberá smer severo-severovýchod. Pokračuje cez krásny Kolový štít (2418 m) a cez posledný vrch Tatier Jahňací štít (2229 m). Odtiaľ hrebeň spadá do Kopského sedla (1749 m), kde sa začínajú Belianske Tatry (pozri mapu č. 2).

6. 2 Južné rázsochy
Veľkú časť Vysokých Tatier tvoria južné hrebene. Najrozsiahlejšou rázsochou je rázsocha Kriváňa (2494m), ktorá vybieha z Čubriny (2378m). Celkovo vytvára deväť vedľajších hrebeňov ako sú napríklad hrebeň Pátrie (2203 m), hrebeň Solisk, či samotné Rameno Kriváňa (2390 m).Gerlachovský štít (2654 m) tvorí ďalšiu významnú rázsochu (pozri obr. č. 2), ktorá vybieha z hlavného hrebeňa pri Lavínovom štíte (2601 m) na juhovýchod. Tento masív oddeľuje dve doliny : Batizovskú a turisticky významnú Velickú dolinu. Z obidvoch dolín vedú výstupové cesty na Gerlach, či už Velickou alebo Batizovskou próbou. V Kotlovom štíte (2601 m) sa hrebeň rozdeľuje na dva poloblúky, ktoré vytvárajú charakteristický Gerlachovský kotol. Kedysi si ľudia mysleli, že je to kráter sopky. Pod pravým ramenom, pri Velickom plese, je postavený hotel Sliezsky dom (1663 m). Z Východnej Vysokej (2428 m) asi v polovici masívu Vysokých Tatier vybieha rázsocha Slavkovského štítu (2452 m), ktorá z juhu a juhovýchodu ohraničuje populárnu Veľkú Studenú dolinu. Dominantou tohto hrebeňa je už spomínaný Slavkovský štít a ostrý výbežok s názvom Bradavica (2476 m). Z nej sa na juh a juhovýchod oddeľujú kolmé Granátové veže, ktoré sa mohutne týčia nad Velickou dolinou. O Slavkovskom štíte kolujú povesti, že kedysi meral vyše 3000 m, ale zemetrasenie zrútilo jeho vrchol do Veľkej Studenej doliny. Ešte dnes je vidieť v tejto doline roztrúsené veľké kamene, akoby svedectvo z minulosti. Je však vedecky vyvrátená pravdivosť uvedenej povesti.
Rázsochu Prostredného hrotu (2440 m, pozri obr.