č.3) som sa rozhodol opísať pre jej významné postavenie v horstve. Nie je veľmi dlhá, ani rozľahlá, ale oddeľuje od seba snáď najkrajšie doliny na južnej strane Tatier – Studené doliny. Hrebeň sa začína v Priečnom sedle (2352 m), pokračuje rozoklaným hrebeňom až po najimpozantnejší štít, v tejto časti Tatier, Prostredný hrot, ktorý do obidvoch dolín spadá skoro kolmými stenami. Na sever vysiela krátky hrebeň zakončený Žltou stenou (2169 m), ktorá sa výraznou mierou pričinila o krásu Malej Studenej doliny. Z Prostredného hrotu hrebeň klesá cez Kostolík (2188 m) až k Studenovodským vodopádom. Posledným rozsiahlym vedľajším hrebeňom v južnej časti je rázsocha Lomnického štítu (2632 m). Začína sa v Baraních rohoch (2526 m) nad Téryho chatou (2015 m), pokračuje cez Pyšný štít (2623 m) až do Lomnického štítu, ktorý je dostupný aj lanovkou. Nachádza sa na ňom meteorologické observatórium SAV. Tu sa hrebeň vetví na Lomnický hrebeň a na významnejší hrebeň Kežmarského štítu (2558 m), ktorý neskôr prechádza do Nemeckého rebríka. Malý Kežmarský štít je známy svojou 900 m severnou stenou (pozri obr. č.4), ktorá spadá do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Zeleného plesa.

6. 3 Severné rázsochy
Najvýznamnejšie sú rázsochy Vyšného Žabieho štítu (2259 m) a Širokej (2210 m). Iné rázsochy ako napríklad hrebeň Ľadových veží, či Jahnence, či Suchý hrebeň sú krátke výbežky, ktoré rozčleňujú Bielovodskú a Javorovú dolinu na bočné dolinky. Rázsocha Vyšného Žabieho štítu sa začína v Rysoch a smerom na sever vytvára štátnu hranicu Slovenska s Poľskom. Z tohto hrebeňa vybiehajú ďalšie výbežky ako hrebeň Českej veži (2255 m), či hrebeň Mlynára (2171 m), ktorý ohraničuje z východu Žabiu Bielovodskú dolinu. Hrebeň Širokej začína v Javorových štítoch Javorovou vežou (2291 m), ďalej pokračuje na sever a delí jedny z dvoch najväčších dolín Vysokých Tatier – Bielovodskú a Javorovú. Severný koniec hrebeňa nadobúda už hôľny charakter. Na jeho konci rozdvojením vznikla Široká dolina s Tichým plesom (1745 m). Na rozdiel od tohto hrebeňa má hrebeň Ľadových veží (2181 m) odlišný charakter. Z nich na sever spadajú prudké skalné steny, ktoré z juhu ohraničujú Čiernu Javorovú dolinu

6. 4 Kriváň (2494 m)
Kriváň je azda najznámejším štítom v Tatrách a okrem toho je aj našim národným symbolom (pozri obr. č. 5). Nachádza sa na juhozápade Tatier vo vedľajšom hrebeni, ktorý vychádza z Čubriny a nazýva sa rázsocha Kriváňa. Puškáš (1989 s. 99) píše : „Stojí takmer samostatne, okrem jediného krátkeho hrebeňa, ktorý ho spája s Krátkou (2370 m).