Najdlhší priemerný čas u nás strávia Rusi (5,2 dní) a Ukrajinci (5,1). Najmenej zase Izraelčania (2,2). Slováci sa zdržia 4,5 dní.
Najväčšia návštevnosť počas roka je v troch obdobiach - v letnej sezóne (júl, august, september), počas Vianoc a v priebehu jarných prázdnin. Pohyb návštevnosti v priebehu roku som bližšie rozoberal na vzorke troch hotelov (zistené údaje sú pre rok 2000) s rôznou ročnou návštevnosťou- Panoráma, Toliar, Patria (pozri graf č. 7). Kým Patria a Toliar majú plynulý prechod do ročného maxima, tak hotel Panoráma má výrazný a ostrý vzrast počtu návštevníkov (pozri graf č. 8). Zaujímavý je graf č. 9, ktorý znázorňuje počet prenocovaní za jednotlivé mesiace. Z neho vyplýva, že počet prenocovaní na začiatku roka dosahuje letné hodnoty, čo je dané dlhším pobytom cez zimu ako v lete (pozri graf č. 10). V jednotlivých mesiacoch je tiež rozdielne množstvo návštevníkov iných národností (pozri graf č.11) - krivka Nemcov je z časti ovplyvnená tým, že hotel Patria má 21% zastúpenie Nemcov (priemer Tatier je okolo 7%.)
18 PROBLÉMY CESTOVNÉHO RUCHU A
MOŽNÉ RIEŠENIA

Vysoké Tatry predstavujú veľký potenciál pre cestovný ruch, a už dnes sú najobľúbenejším miestom pre dovolenku Slováka v rámci Slovenska. Hoci je tu pomerne veľká ubytovacia kapacita, celoročný priemer využitia kapacity za posledné obdobie sa pohybuje okolo 32- 34%, a to ja napriek vysokej návštevnosti počas leta a v lyžiarskej sezóne. Z toho môžeme vydedukovať, že hlavné pútače pre ľudí sú kvalitné vysokohorské trasy a zasnežené zjazdovky. Čas medzi týmito ročnými návštevnými vrcholmi sa využíva na prípravu na nasledujúcu letnú/zimnú sezónu a nie na rozvoj iných turistických atrakcií, ale je potrebné poznamenať, že lyžiarska sezóna sa za dobrých podmienok začína miestami už v polovici novembra a na Lomnickom sedle sa dá lyžovať až do polovice mája. O mesiac potom sa otvárajú vysokohorské chodníky, ktoré umožňujú turistom vychutnávať krásy hôr do 1. novembra. Keby sa tento interval predĺžil, určite by mal dopad na tatranský prírodný ekosystém. Osobne si preto myslím, že by bolo dobré rozvíjať aj také aktivity, ktoré priamo nesúvisia s prírodným potenciálom regiónu. Napríklad dosť ľudí chce iba z bezpečia údolia pozorovať vrcholky hôr a radi by možno privítali viac kultúrnych príležitostí alebo cudzinci radi spoznajú ľudovú kultúru a tradície, ktoré sú pre oblasť typické.