Oddeľuje ich sedlo Špára. Ostatné jeho hrebene spadajú do dolín. Vypína sa nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou a svojimi južnými a juhozápadnými splazmy zasahuje do Liptovskej kotliny.“ Má veľké výškové rozdiely:
severozápadný hrebeň 1100 m
severozápadná stena (vlastná stena) 500 m
z kotlín je to 1300 m
západná stena 1350 m
juhozápadné a južné zrázy 1400 m.
Kriváň púta lyžiarov, turistov a horolezcov. Vedú naň dve turistické cesty, jedna zo Štrbského plesa a druhá z Troch studničiek. Vysokohorské lyžovanie je vhodné len pre zdatných lyžiarov, lebo svahy sú lavínozné. V minulosti boli na Kriváni bane na zlato vo výškach 2030 m až 2110 m na južných a juhozápadných úbočiach. No pre nevýnosnosť boli v roku 1788 už opustené. Významný je výstup našich národovcov Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hodžu v roku 1841 na vrchol Kriváňa. Dôležitý je aj výstup Marka Daxnera, podľa ktorého sa volá sedlo medzi Kriváňom a Malým Kriváňom (2334 m). V roku 2001 sa uskutočnil už 160. národný výstup na Kriváň.
Hoci je Kriváň naklonený, je veľkou okrasou zeme medzi Dunajom a Tatrami.

6. 5 Doliny Vysokých Tatier

6. 5. 1 Mlynická dolina
Predstavuje typickú ľadovcom budovanú dolinu, ktorej dĺžka je 6 km. Z východu je ohraničená hrebeňom Patrie (2203 m), zo západu možno obdivovať rázsochu Solisk (2404 m). Dolina je ukončená hrebeňom vychádzajúceho z Hrubého vrchu (2428 m). Na začiatku doliny leží Štrbské pleso (1355m). Dolina sa delí na tri časti. V dolnej časti je zalesnená a vyššie pokračuje kosodrevinou až k mohutnému skalnému prahu, cez ktorý sa z výšky 30 metrov rúti Vodopád Skok. V strednej časti je dolina morénovito-trávnatá. Nachádzajú sa tu viaceré Kozie plesá. Horná časť je vymedzená skalným prahom, za ktorým je položené Capie pleso (2072 m). V ďalších dvoch ešte vyššie položených priehlbinách je Okrúhle pleso (2105 m) a Vyšné Kozie pleso (2109 m), ktoré bývajú dlhodobo zamrznuté. Dolinou preteká potok Mlynica, ktorý ústi do Popradu. Dolina je atraktívna pre turistov, ktorí po žltej značke môžu vystúpiť do Bystrého sedla (2314 m), medzi Soliskom a Furkotským štítom (2405 m) a prejsť tak do Furkotskej doliny.

6. 5. 2 Mengusovská dolina
Táto rozvetvená dolina v západnej časti Vysokých Tatier meria približne 7,5 km. Od Mlynickej doliny ju od západu oddeľuje hrebeň Patrie, ktorý ďalej pokračuje cez Kôprovský štít (2367 m) až do Čubriny (2378 m).