V bočných dolinkách ležia malebné plesá ako České, Kačacie, Litvorové, Zamrznuté,.. Kačacie pleso je obklopené skalným amfiteátrom stien hlavného hrebeňa. V Českej doline je kolmá asi 200 metrová stena Galeria Ganku. V doline nie sú chaty, ale vedú ňou turistické chodníky do Prielomu (2288 m) alebo cez Poľský hrebeň (2200 m) až na Východnú Vysokú (2428 m). Jednoducho najkrajšia dolina Tatier (pozri obr. č.6).





7 VODSTVO

7. 1 Riečna sieť Vysokých Tatier
Voda z Vysokých Tatier je odvádzaná riekami a potokmi do Baltického a Čierneho mora (pozri mapu č. 2). Rozhranie úmorí prechádza pozdĺž hlavného hrebeňa po Čubrinu a potom južnou rázsochou cez Kôprovský, Štrbský štít a cez Hrubý vrch klesá pozdĺž hrebeňa Solisk až k okraju Štrbského plesa. Potom končí rozhraním medzi Liptovskou a Popradskou kotlinou. Do úmoria Čierneho mora patrí len pramenná oblasť povodia Bieleho Váhu a povodia Kôprovského potoka. Ostatné potoky sa vlievajú do Dunajca alebo Popradu a tieto vodné toky potom tečú do Baltského mora. Keby sme pospájali všetky toky Tatier, vznikla by nám rieka s dĺžkou 1200 km. V oblasti Vysokých Tatier býva vysoký úhrn zrážok a nízky výpar. Najnižšie prietoky sú koncom zimy od februára do marca. Najviac vody je zase koncom mája a v júli. Podľa Andrášiho (1981 s. 17) „Vysoké Tatry prispievajú teda k vodnosti Slovenska priemerne 756 miliónov m3 vody ročne, čo je asi 5,7% vodnosti Slovenska, pričom plocha povodí Vysokých Tatier je iba 1,8% z plochy Slovenska. Pre lepšiu názornosť o aké množstvo vody ide, treba si uvedomiť, že týmto množstvom by sme naplnili 190 jazier s objemom Veľkého Hincoveho plesa.“

7. 2 Plesá
Ľadovcové jazerá, čiže plesá (v Poľsku stawy) dodávajú skalnatým masívom jemnejší a ešte malebnejší charakter. Plesá sa môžu vyskytovať v ľadovcových kotloch, teda karoch. Nachádzajú sa aj v zníženinách, ktoré sú zahradené ľadovcovými nánosmi – morénami. Podľa toho sa plesá delia na vyhĺbené (karové) – Veľké Hincovo pleso (1946 m) a na hradené (morénové) - Štrbské pleso (pozri obr. č. 7). Najvyššie položené pleso je Baranie pliesko, ktoré však vzniká len dočasne, keď malú priehlbinu vyplní voda. Najvyššie položené stále pleso je Modré pleso. Obidve ležia v Malej Studenej doline vo výške v priemere 2200 m. Najnižšie sú položené Rakytovské plieska (1307 m) juhozápadne od Štrbského plesa (1355 m). Najviac plies má Veľká Studená dolina – vyše 20. Najväčšie pleso v slovenskej časti Tatier je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a zároveň je aj najhlbšie s hĺbkou 53 m (pozri tab.