Madagaskar /Madagaskarská republika/ /République de Madagascar/
Madagaskar /Madagasikara, Repoblikan´i Madagasikara (malgašsky)/


ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 6 provincií (province)
ROZLOHA: 587 041 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 16 437 000 (2000)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,99 obyv./km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Antananarivo 802 000 obyv. INÉ VÝZNAMNEJŠIE SÍDLA: Toamasina 145 000 obyv., Fianarantsoa 124 000 obyv.,
Mahajanga 85 000 obyv. NAJVYŠŠÍ BOD: Maromokotro, 2 876 m
NAJVÝZNAMNEJŠIE RIEKY: Mangoky, Onilahy, Ikopa, Mahajilo
ÚRADNÝ JAZYK: malgaština
MENA: madagaskarský frank (1 frank = 100 centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 26. jún (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malgaši 99 %, iní 1 %
NÁBOŽENSTVO: animistické 47 %, rímskokatolícke 26 %, protestantské 23 %, iné kresťanské 2%, islam – suniti 5 %
URBANIZÁCIA: 27 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 50 rokov, ženy 52 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 164 ‰
ANALFABETI: 20 %
NEZAMESTNANOSŤ: 6 %
PODIEL NA TVORBE HNP: poľnohospodárstvo 31%, priemysel 13%, služby 56%
HDP NA 1 OBYVATEĽA: 250 USD

Prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na dnešné územie z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Obyvatelia majú zmiešaný pôvod a malgaština je veľmi príbuzná indonézskemu jazyku.
Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a priniesli pre miestne obyvateľstvo kresťanstvo. V 19.storočí si podrobilo kráľovstvo Merina na náhornej plošine vo vnútrozemí väčšinu ostrova. V roku 1895 sa ostrov dostal pod koloniálnu francúzsku správu.

Nezávislosť získal Madagaskar 26.6.1960.

V roku 1975 sa dostal k moci prezident Didier Ratsiraka ako faktický diktátor, ktorý presadzoval socialistickú protizápadnú politiku a počas jeho vládnutia bolo znárodnených mnoho súkromných podnikov a obchodov vrátane aj tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku 1991 množstvo demonštrácií a stávok prinútilo diktátora prijať demokratickejšiu ústavu a v roku 1993 sa k moci dostala nová vláda na čele s prezidentom Albertom Zafym. V polovici roku 1998 boli zmenou ústavy obmedzené kompetencie parlamentu a vlády - prezident mohol menovať a odvolávať predsedu vlády a celú vládu nezávisle od parlamentu.