Madagaskar

Madagaskar /Madagaskarská republika/ /République de Madagascar/
Madagaskar /Madagasikara, Repoblikan´i Madagasikara (malgašsky)/


ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 6 provincií (province)
ROZLOHA: 587 041 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 16 437 000 (2000)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,99 obyv./km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Antananarivo 802 000 obyv. INÉ VÝZNAMNEJŠIE SÍDLA: Toamasina 145 000 obyv., Fianarantsoa 124 000 obyv.,
Mahajanga 85 000 obyv. NAJVYŠŠÍ BOD: Maromokotro, 2 876 m
NAJVÝZNAMNEJŠIE RIEKY: Mangoky, Onilahy, Ikopa, Mahajilo
ÚRADNÝ JAZYK: malgaština
MENA: madagaskarský frank (1 frank = 100 centimov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 26. jún (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malgaši 99 %, iní 1 %
NÁBOŽENSTVO: animistické 47 %, rímskokatolícke 26 %, protestantské 23 %, iné kresťanské 2%, islam – suniti 5 %
URBANIZÁCIA: 27 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 50 rokov, ženy 52 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 164 ‰
ANALFABETI: 20 %
NEZAMESTNANOSŤ: 6 %
PODIEL NA TVORBE HNP: poľnohospodárstvo 31%, priemysel 13%, služby 56%
HDP NA 1 OBYVATEĽA: 250 USD

Prví obyvatelia Madagaskaru sa priplavili na dnešné územie z Indie a Indonézie asi pred 2000 rokmi. Obyvatelia majú zmiešaný pôvod a malgaština je veľmi príbuzná indonézskemu jazyku.
Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a priniesli pre miestne obyvateľstvo kresťanstvo. V 19.storočí si podrobilo kráľovstvo Merina na náhornej plošine vo vnútrozemí väčšinu ostrova. V roku 1895 sa ostrov dostal pod koloniálnu francúzsku správu.

Nezávislosť získal Madagaskar 26.6.1960.

V roku 1975 sa dostal k moci prezident Didier Ratsiraka ako faktický diktátor, ktorý presadzoval socialistickú protizápadnú politiku a počas jeho vládnutia bolo znárodnených mnoho súkromných podnikov a obchodov vrátane aj tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku 1991 množstvo demonštrácií a stávok prinútilo diktátora prijať demokratickejšiu ústavu a v roku 1993 sa k moci dostala nová vláda na čele s prezidentom Albertom Zafym. V polovici roku 1998 boli zmenou ústavy obmedzené kompetencie parlamentu a vlády - prezident mohol menovať a odvolávať predsedu vlády a celú vládu nezávisle od parlamentu.

Posledné voľby sa konali 16.12.2001 a mali pomerne dramatický priebeh - po opätovnom sčítaní hlasov sa právoplatným prezidentom stal Marc Ravalomanana a funkciu predsedu vlády vykonáva Tantely Andrianarivo.

Väčšinu vo vláde tvorí AREMA - Asociácia pre obnovu Madagaskaru.


Poloha a povrch:

Ostrov Madagaskar leží v Indickom oceáne, približne 400 km na V od pobrežia Mozambiku, od ktorého ho oddeľuje Mozambický prieliv. Je to rozlohou štvrtý najväčší ostrov na svete a od africkej pevniny sa oddelil asi pred 160 mil.rokmi. Cez centrálnu časť ostrova sa tiahne pásmo hôr, ktoré v strednej časti vypĺňa náhorná plošina. /2600-2900 m.n.m./ Na V povrch prudko klesá a na Z mierne klesá do oblasti pobrežných nížin. V Z časti ostrova sa rozkladá náhorná plošina Bemaraha. Najvyšším bodom Madagaskaru je vrch Maromokotro /2876 m.n.m./ v masíve Tsaratanana.
Pobrežie je členitejšie v S časti s mnohými zálivmi a ostrovmi. Medzi najväčšie ostrovy patria na SZ ostrov Nosy Bé a v SV časti ostrov Nosy Boraha. /kedysi ostrov Sv.Márie/. Najväčším zálivom je Antongila Bay v SV časti ostrova. Najsevernejším bodom Madagaskaru je Ambrový mys a na J je to
Mys Panny Márie.

Podnebie:

Územie Madagaskaru patrí do tropického pásma, avšak zmierňujú ho pravidelne vanúce pasáty a monzúny. V najjužnejšej časti ostrova je podnebie suché a na vysočinách mierne. Západné pobrežie má výrazné obdobia sucha a dažďov.

Vodstvo:

Hydrografické pomery sú pomerne dobré, pričom väčšina riek pramení vo vnútrozemí a ich tok v prevažnej miere smeruje na Z, kde ústia do Mozambického prielivu. Medzi najvýznamnejšie rieky patria:
Mangoky, Mania, Betsiboka, Sofia, Onilany. Vo vnútrozemí ostrova sa rozkladá aj rozlohou najväčšie jazero Madagaskaru - jazero Alaotra.

Hospodárstvo:

Madagaskar je poľnohospodársky štát so slabo rozvinutým spracovateľským a ťažobným priemyslom napriek tomu, že na ostrove sa nachádzajú obrovské zásoby grafitu. Patria medzi najväčšie na svete. Významné sú ložiská chrómu, niklu, uránu, berýlia, kremíka, zlata, železnej rudy a drahokamov. Zásoby ropy a zemného plynu sú v pobrežných oblastiach, avšak nie sú vhodné pre komerčné využitie. Väčšina obyvateľstva je však závislá na poľnohospodárstve, aj keď obrábateľných je len asi 5% pôdy. Ľudia na ostrove sa venujú predovšetkým pestovaniu ryže, sladkých zemiakov a manioku, ktoré tvoria ich podstatnú zložku potravy. Na export sa pestuje najmä káva, klinčeky, vanilka, cukrová trstina, sisal a nezanedbateľným je aj rybolov.

Významné mestá: Antananarivo 802 000 obyv, Toamasina 145 000 obyv., Fianarantsoa 124 000,
Mahajanga 85 000 obyv.