Tento proces, ktorý je časovo i finančne veľmi náročný, povedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov, čo súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia a pod.
· Zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty SR, čo môže ohroziť ich existenciu.
· Môže dôjsť k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.
· Pri zapojení SR do jednotného trhu EÚ môže znamenať nevýhody alebo problémy: - rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu; - nedostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie; - ťažkosti pri vykonávaní služieb v priestore celej EÚ; - jazykové bariéry; - vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ; - zvyšovanie dopravných nákladov; - vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania; - vzdialenosť; - potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EU; - rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov;
· Očakávať možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené so začlenením do EÚ, s prispôsobovaním spoločných štandardov.
· Príspevky do štrukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovať ako finančná záťaž pre slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov nepochybne výrazne prevýši naše vklady.
· Vstup do EÚ bude znamenať stratu colných výnosov, ktorými dnes postihujeme členov EÚ, a tým aj časti príjmov do štátneho rozpočtu.

Dôsledky neintegrácie SR s EÚ
· Neúčasť SR v EÚ by znamenala, že Slovensko sa nebude podieľať na ekonomických i neekonomických výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša.
· SR vypadne zo svetového globalizačného trendu, dostane sa do izolácie a do pozície tretej krajiny.
· Ekonomické dôsledky pocíti SR v obchodnej oblasti. Keby skončila platnosť asociačnej dohody medzi SR a EÚ alebo bola táto dohoda zrušená, stratili by sme existujúce colné výhody. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, zase dôjde po vstupe k strate platnosti dohôd o vytvorení pásem voľného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi vrátane SR.
· Konkurenčný tlak na výrobcov by sa obmedzil, čo by viedlo k zaostávaniu celých výrobných odvetví a odborov.
· Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa stali prakticky nedostupné a prílev priamych zahraničných investícií by sa zastavil.
· Obmedzili by sa možnosti získavať vzdelanie a prácu v krajinách EÚ, sťažilo by sa cestovanie do členských krajín EÚ, ustrnula by účasť na vedeckovýskumných programoch, spochybnili by sa naše záväzky voči EÚ v oblasti ľudských práv, ochrany kultúrneho dedičstva, životného prostredia, každý odklad by pôsobil na ďalšie prehlbovanie civilizačnej medzery medzi nami a štátmi EÚ.

Svetové hospodárstvo

Hospodárstvo - súhrn všetkých činností hospodárskeho charakteru zameraných na uspokojenie potrieb, sústava ktorá hospodári
Národné hospodárstvo - sústava hospodárstiev na území určitého štátu
Svetové hospodárstvo - všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu

OPEC /organizácia krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1960 so sidlom vo Viedni, s cieľom koordinovať ropnú politiku členských štátov a určovať efektívne individuálne a kolektívne prostriedky na ochranu záujmou členských štátou. Prostriedkom ťažobnej politiky je určovanie denných ťažobných kvót pre členské krajiny prostredníctvom, ktorých sa udržiava žiadúca svetová cena ropy.