Pozornosť orgánov OSN sa preto koncentruje na najýávažnejšie z nich: - svetovú hospodársku situáciu; - smery rozvoja svetového hospodárstva; - svetový obchod; - obchod so surovinami; - zabezpečenie potravinami; - poskytovanie technickej pomoci rozvojovým krajinám; - financovanie hospodárskeho rozvoja; - industralizáciu rozvojových krajín, využívanie prírodných zdrojov, svetovú dopravu a spoje; - činnosť regionálnych hospodárskych komisií; ...
Pretože okruh hospodárskych problémov je veľmi široký, na základe charty OSN sa na ich riešenie postupne v rámci OSN vytvorili viaceré špecializované agencie. Okrem toho sa vybudovali regionálne hospodárske komisie OSN, ktoré zohľadňujú špecifiká jednotlivých svetových regiónov pri posudzovaní existujúcich hospodárskych problémoch.

Nerovnomernosti hospodárskeho rozvoja sveta
Rozdieli v stupni ekonomického rozvoja medzi regiónmi a krajinami narastali v posledných sto rokoch. Zvlášť je to badateľné v porovnaní medzi krajinami Európy a Severnej Ameriky a krajinami Afriky, Azie, Latinskej Ameriky.
Úroveň ekonomického rozvoja je meraná podľa rôznych ukazovateľov /napr. Spotreba energie na obyvateľa, podiel negramotných, detská úmrtnosť, globálny produkt a národný dôchodok na obyvateľa/. Od ich využitia závisí celkový obraz o nerovnomernosti vývoja v jednotlivých častiach sveta. Najväčší význam majú v tomto kontexte údaje o globálnom produkte a národnom dôchodku na obyvateľa, hoci ich vyčíslenie je problémové, najmä k minulosti.
Proces industrializácie a zavádzanie čoraz modernejších metód do poľnohospodárskej výroby viedli k urýchleniu hospodárskeho rozvija Európy. Koloniálne výboje zároveň sťažili ekonomický rozvoj mnohých krajín, ktoré ovládali politicky i ekonomicky európske mocnosti a USA. V 19.stor. sa skupina industrializovaných krajín postupne rozširovala, zahrňujúc tiež mimoeurópske krajiny kolonizované Európanmi /USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland/ a tiež Japonsko. Napriek tomuý ešte v polovici 19.stor. štáty Ázie, Afriky, a Latinskej Ameriky produkovali viac než než krajiny Európy a Severnej Ameriky. Ale už na konci 19.stor. bola úroveň spriemyselnenia rozhodujúcim činiteľom a indiustrializované krajiny produkovali viac než dnešné rozvojové krajiny. Lacné suroviny, pochádzajúce z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky boli dôležitým činiteľom rozvoja krajín, ktoré mali už za sebou úvodnú etapu industrializácie.