Európska únia v kocke

Európska únia od vzniku po dnes
Myšlienka zjednotenia Európy a tým aj podnietenie vzniku EU siaha až do čias vlády Otta 1., v rokoch 912 – 913 n.l., ktorý vytvoril 1. európske spoločenstvo, po ňom nasledovali Piere Dubcis, ktorý navrhol prvý projekt európskej konfederácie, Juraj Podebradský sa usiloval o európsku jednotu, Ján Amos Komenský sa snažil o zjednotenie Európy, Imanuel Kant vyslovuje myšlienku európskej jednoty a o nej hovorí aj Victor Hugo a Aristid Briand zdôrazňuje potrebu európskej jednoty.

Formovanie EU
EU sa začala formovať po II. svetovej vojne, v roku 1949 vznikla Rada Európy, v rokoch 1948 – 1949 vzniká /Program európskej obnovy/ - Marschalov plán – program hospodárskej pomoci USA vojnou postihnutým európskym krajinám. Organizačne /koordináciu a administratívu z európskej strany/ Marschalovho plánu zabezpečovala OEEC /organizáciou pre európsku hospodársku spoluprácu/. Osobitnú pozornosť OEEC venovala konvertibilite /zameniteľnosti/ mien členských štátov, na základe čoho vznikla /európska platobná únia/ EPU, ktorej cieľom bola devízová vymeniteľnosť mien OEEC, po jej zrušení vznikla EMA /európska menová dohoda/, je to dohoda o vzájomnom zúčtovaní sa medzi členskými štátmi bývalej EPU , v súvislosti so vznikom EMA vznikajú dve medzinárodné inštitúcie: Európsky menový fond a systém mnohostraných platieb. V roku 1961 OEEC nahradila OECD /organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/ je to medzinárodná organizácia priemyselne vyspelých krajín s rozvinutou trhovou ekonomikou. Členskými štátmi sa stávajú aj mimoeurópske štáty. Cieľmi OECD sú - vytyčovať, koordinovať a podporovať takú politiku, ktorá by stimulovala ekonomický rast a zároveň by pomáhala udržiavať finančnú stabilitu členských štátov; - stimulovať a koordinovať úsilie členských krajín týkajúcich sa poskytovania finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám; - prispievanie rozvoju multilaterálneho /mnohostranného/ obchodu, a to na nediskriminačnom základe.
9.5.1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia ESUO / európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ/, čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. ESUO inak aj Montánna únia jej cieľom umožniť voľný pohyb tovaru /uhlie, oceľ, železná ruda, šrot/, kapitálu a pracovných síl v rámci montánnych odvetí členských krajín a zároveň dodržiavanie spoločnej colnej tarifi na dovoz montánnych produktov z nečlenských krajín.

V roku 1957 sa rozhodlo o rozšírení spolupráce medzi všetky odvetvia hospodárstva a vznili EUORATOM /európske spoločenstvo atómvej energie/ a EHS európske hospodárske spoločenstvo s rovnakým cieľom ako ESUO /odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení medzi členskými štátmi pri dovoze a vývoze tovaru ako aj všetkých podobných opatrení s podobným účinkom.
V roku 1967 dochádza k zlúčeniu EUSO, EHS, EURATOM na ES /európske spoločenstvo/ so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cieľom je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti jeho členov. V roku 1979 vzniká komplex opatrení, zameraných na posilnenie menových vzťahov vo vnútri ES, EMS /európsky menový systém. V roku 1987 vchádza do platnosti program prehĺbenia integrácie medzi členskými krajinami ES, JEA /jednotný európsky akt/, ktorý sa zaviazal do 31.12.1992 zaviesť jednotný vnútorný trh – „oblasť bez vnútorných hraníc“ – slobobný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. V roku 1990 sa zakladá EBRD /európska banka pre obnovu a rozvoj/, ktorej hlavným cieľom je finančná a technicko-organizačná pomoc krajinám strednej a východnej Európy pri prechode na trhovú ekonomiku. 19.6.1990 v Schengene podpísali niektoré členské štáty ES dohodu o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a postupne sa pridávali aj ostatné štáty.
4.10.1993 bola podpísaná európska asociačná dohoda medzi Eu a SR, do platnosti vtupila 1.2.1995
1-8. 4. 1994 o prijatie požiadalo Maďarsko, Poľsko,
1.1. 1995 – Finsko, rakúsko, Švédsko sa stávajú členmi EU
22.6. 1995 o vstup požiadalo Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko, Litva
27.6. 1995 o vstup požiadalo Slovensko
17.1. 1996 Česká republika a vúni Slovinsko

Symboly
Zástava - modrej farby s 12 päťcýtovými hviezdami v kruhu
Hymna – Bétovenova Óda na radosť z jeho 9.synfónie so slovami Fridricha Schilera
Ďeň Európy 9. máj

Eurrópska únia
EU – 15 členskými štátmi - Belgicko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Briánia, Talinsko, Francúzsko – sa dobrovoľne spojilo do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej a vnútornej politiky.

Európska menová jednotka EURO, má svoju banku Európsku centrálnu banku
EU – vstupuje do platnosti 1.11.1993, na základe rozhodnutia zastupiteľov vlád členských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte v decembri 1991, vo februári 1992 podpísaná Mastrichstská zmluva, teda Zmluva o EU, ktorú tvorí Zmluva o hospodársej a menovej únii a Zmluva o politickej únii.
Cieľmi EU sú – spoločná menová únia, sociálna a hospodárska politika; - zlepšenie životných podmienok obyvateľov EU, spolupráca v sociálnej oblasti; - podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie a menovej únie zavedením jednotnej meny euro; - postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnaváhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi; - spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky; - rozširovanie EU o nových členov; - pomoc rozvojovým štátom.
Prostriedkami EU sú – právne normy, jednotné pre všetky členské štáty; - rozpočet financovaný z vlastných prostriedkov; - organizačný a technický aparát spoločných orgánov EU.

Orgány európskej únie
Rada Európskej únie – tvorý ju 15 ministrov z členských štátov, je hlavným rozhodovacím a normotvorným orgánom. Zloženie sa mení podľa charakteru otázok, ktoré sa prerokúvajú, každých 6 mesiacov. Rozhoduje a navrhuje zákony, sidlo má v Bruseli
Európsky parlament – má poradnú a kontrolnú funkciu , skladá sa z 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov Eu, zodpovedá za legislatívu EU, schálenie rozpočtu a kontrolné funkcie, jeho sídlo je v Paláci Európy v Štrasburgu
Európska komisia – je výkonný, iniciatívny a správny orgán EU. Má 20 nezávislých členov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ic dodržiavanie a robí výkonnú politiku EU, sídlo má v Bruseli
Európsky súdny dvor – skladá sa z 15 sudcov a 9 generálnych advokátov, stará sa o rešpektovanie a aplikáciu práva EU a interpretáciu zákonov /výklad a plnenie zmlúl o zriadení EU/ , sídlo má v Luxembursku
Dvor audítorov – kontroluje príjmy EU, správnosť riadenia finančných záležitostí EU a opodstatnenosť a správnosť výdavkov EU, výročné správy sú verejne prístupné, má 15 členov, sídlo má v Luxembursku
Európska rada – posudzuje kľúčové problémy vývoja EU,definuje globálne orientácie politiky EU, prerokuváva aktuálne medzinárodné problémy, pozostáva z najvyšších predstaviteľov členských štátov, nemá stále sídlo, schádza sa 2x ročne
Európska investičná banka – sleduje cieľ podporiť ekonomické prepojenie a spätosť členských krajín tým, že poskytuje úvery a úverové záruky, spravuje ju rada guvernérov, najväčšia finančná inštitúcia sveta, sídlo má v Luxembursku
Európsky menový inštitút – menový orgán, tvorí ho prezident a guvernéri národných bánk členských štátov. Koordinuje menovú politiku, kontroluje fungovanie európskeho menového systému a vývoj ECU, sídlo má vo Frankfurte nad Mohanom
Európsky ombudsman – je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu medzi občanmi únoie a riadiacimi orgánmi.

Vyšetruje sťažnosti občanov EU na rozhodnutia a konania orgánov, pričom má právomoci vyžiadať si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie
Hospodársky a sociálny výbor – má poradenskú funkciu, skladá sa zo zástupcov rôznych profesijných oblastí a sociálnych, konzultačný orgán EK a ER
Výbor regiónov – má poradenskú funkciu vyjadruje dôležitoť regiónov a iných uzemných jednotiek, konzultačný orgán EK a ER
Ďalšie inštitúcie zriadené od roku 1993 Zmluvou o EU
Európska agentúra pre ochranu životného prostredia – sídlo Kodaň
Európske stredisko pre rozvoj umeleckých odborov – sídlo solún
Európsky úrad pre harmonizáciu trhu /ochranné známky a priemyslové vzory – sídlo Madrid
Agentúra pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich – sídlo Lisabon
Europol – sídlo Hag
Európska agentúra pre testovanie a kontrolu liečiv sídlo Londín
Európske prekladateľské stredisko – sídlo Luxemburg
Úrad veterinárnej inšpekcie sídlo Luxemburg
Európsky úrad pre prípravu na povolanie – sídlo Turín

Programy EU
Phare – je programom EU od 1989, zameraný na hospodársku pomoc ekonomickej a sociálnej reforme krajinám strednej a východnej Európsy. Pomáha týmto krajinám dosiahnuť trhové hospodárstvo, založené na voľnom podnikaní a iniciatíve súkromného sektoru. Členmi sú Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Česko, Slovensko, Estónsko, Litva, Rumunsko, Slovinsko, Macedónia.
Podmienkou získania Phare je politická stabilita príslušnej krajiny, sústavná angažovanosť za demokratické ideály a zásady voľného trhu.
Tacis – paralerný program EU a Phare novým nezávislím štátom bývalého ZSSR.

Fondy
Sú nástrojom hospodárskej politiky a sociálnej súdržnosti EU s cieľom znížiť rozdiely v stupni rozvoja regiónov a podporiť hospodársky rast menej vyvinutých oblastí.
Európsky fond sociálneho rozvoja jeho cieľom je pomáha prekonať regionálne rozdiely v rámci EU
Európsky sociálny fond jeho cieľom je zlepšenie zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne pracovníkov EU
Európsky poľnohospodársky a záručný fond jeho cieľom je financovanie spoločnej hospodárskej politiky
Európsky investičný fond jeho cieľom je poskytovať úvery malým a stredným podnikom na projekty schválené Európskou investičnou bankou
Fond súdržnosti jeho cieľom je financovať projekty v oblasti ochrany životného prostredia v menej vyspelých krajinách EU

Európska únia a Slovensko
EU rekonštrualizovala svoje vzťahy po rozpade ČSFR. Asociačná dohoda, ktorú podpísala EU s ČSFR v decembri 1991 bola opätovne sformulovaná na dve samostatné dohody s ČR a SR a boli podpísané 4.10.1993. Dohoda so Slovenskom sa týka politickej spolupráce, liberalizácie, obchodu, vrátane vytvorenia voľného obchodu na 10 rokov, ako aj spolupráce v ekonomickej, finančnej a kultúrnej oblasti. Slovensko sa zameriava na vytvorenie zákonov v oblastiach ako je: konkurenčná politika, verejné sprostredkovacie a zriaďovacie právo v súlade so zákonmi EU.
Dohoda obsahuje klauzulu o ľudských právach, pričom sa v preambule zdôrazňuje dodržiavanie zásad demokravcie a trhového hospodárstva. Zmluva vstúpila do platnosti 1.2.1995.
Na zasadnutiach Europskej radyv Kodani 1993 vedúci predstavitelia EU potvrdili, že Slovensko /podobne ako ostatné eúrópske krajiny, ktorépodpísali asociačné dohody/, sa môže v budúcnosti pripojiť k EU za predpokladu, že splní ekonomické a politické požiadavky, ktoré sa vyžadujú na udelenie členstva.

Politické a ekonomické dôsledky vstupy SR do EÚ
Dôsledky integrácie či neintegrácie Slovenska do Európskej únie môžu byť posudzované z rôznych uhlov pohľadu.

Pri hodnotení výhod a nevýhod vstupu SR do Európskej únie treba postupovať komplexne a posudzovať jeho kladné dôsledky spolu so zápornými. Ekonomické výhody vstupu SR do EÚ
· Priamy kontakt s výrobcami krajín EU bude znamenať zvýšenie konkurencie vo všetkých sektoroch našej ekonomiky, spojenej s rozsiahlejšou ponukou, lepšou kvalitou, širším sortimentom a nižšími cenami.
· Výrobcovia budú kvôli zvýšeniu konkurencie prinútení modernizovať výrobné zariadenia, zavádzať high-tech výrobky a zvýšiť produktivitu.
· Odstránenie obchodných prekážok medzi SR a EÚ bude mať za následok rast objemu vzájomného obchodu.
· Voľný pohyb tovaru bude spojený s celospoločenskými úsporami v súvislosti so zavedením jednotlivých prepravných dokumentov.
· V podmienkach spoločného colného územia odpadnú náklady na colné a pasové kontroly vrátane nákladov spojených s ochranou hraníc.
· Rozvoj spolupráce s výrobcami EÚ pri prenikaní na tretie trhy, t.j. trhy nečlenských krajín by viedol k ďalšiemu zvýšeniu našich exportných možností.
· V súvislosti s voľným pohybom služieb a kapitálu vzniknú pre našich podnikateľov nové podnikateľské príležitosti v priestore EÚ.
· Rozvoj podnikateľskej činnosti bude podporovať vstup zahraničného kapitálu do SR, a to za lepších podmienok v porovnaní s dneškom.
· Prítomnosť zahraničného kapitálu ovplyvní racionálnejšie rozmiestnenie výrobných zdrojov v SR.
· Prejaví sa aj pôsobenie nepriamych účinkov zahraničného kapitálu: vplyv na sociálnu oblasť, zamestnanosť, vývoj obchodnej a platobnej bilancie, štrukturálne premeny v ekonomike, transfer techniky, technológie, know-how.
· Dá sa predpokladať, že do SR bude smerovať vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ, najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Tieto prostriedky pomôžu riešiť naše problémy v oblasti výroby, ľudských zdrojov, energetiky, v environmentálnej oblasti, ako aj v oblasti infraštruktúry, dopravných systémov a budovania transeurópskych sietí.
· Zavedenie voľného pohybu osôb a pracovných síl slovenským občanom uľahčí cestovanie a rozšíri možnosti pracovať.
· Predpokladaný vstup SR do menovej únie SR umožní využívať rozličné ekonomické a komerčné výhody, späté zo zavedením jednotnej meny euro.
· Zo sektorového hľadiska sa najväčšie výhody očakávajú v oblasti poľnohospodárstva.

Vstup do EÚ nám umožní využívať tamojšiu vyššiu cenovú hladinu.Poľnohospodárstvo pociťuje výhody rozvoja našich kontaktov s EÚ už v predvstupovom období; poskytovaná pomoc je určená na zdokonaľovanie poľnohospodárskych štruktúr, marketingových sietí a na riadenie kvality potravín.
· Jedným z najvýznamnejších dôsledkov vstupu do EÚ bude upevnenie našej trhovej ekonomiky.

Neekonomické výhody vstupu do EÚ
· Posilní sa dôveryhodnosť SR a jej pozície v zahraničnopolitickej oblasti.
· Integrácia do EÚ nám umožní spoločne a efektívnejšie čeliť novým výzvam a globálnym problémom.
· Vnútropolitickým dôsledkom začlenenia SR do EÚ bude upevnenie demokratického systému.
· Dôjde k rozvoju vzájomných kontaktov v oblasti justičnej a policajnej spolupráce, čo prispeje k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov.
· Zapojenie SR do environmentálnej politiky EÚ prispeje k zlepšovaniu kvality životného prostredia.
· Zapojenie SR do jednotného európskeho trhu v oblasti voľného pohybu osôb a pracovných síl prispeje k rozširovaniu vedecko-technických poznatkov EÚ a zosúlaďovaniu kvalifikácií, ako aj k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne v SR a lepšiemu uplatneniu absolventov na trhu práce.
· Vstup do EÚ pozitívne ovplyvní oblasť vedy, výskumu a rozvoja. · Integrácia, rovnako ako globalizácia, prináša obrovské možnosti, ktoré história dosiaľ nepoznala. Ponúka pre ľudí perspektívu väčšieho blahobytu, vyššej životnej úrovne a životných istôt, život v mieri a bezpečnosti. · Zjednotenie Európy pri uplatňovaní princípu subsidiarity neznamená vytvorenie „superštátu“ a potlačenie národných identít jednotlivých členov, naopak, predpokladá zachovanie identity každého národa a čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov. Riziká a nevýhody vstupu SR do EÚ
· Niektoré kompetencie, napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy, sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ.
· Výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Pre SR to znamená tieto európske normy prevziať a uplatňovať ich.

Tento proces, ktorý je časovo i finančne veľmi náročný, povedie k zvýšeniu nákladov našich výrobcov, čo súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácii riadenia a pod.
· Zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty SR, čo môže ohroziť ich existenciu.
· Môže dôjsť k odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.
· Pri zapojení SR do jednotného trhu EÚ môže znamenať nevýhody alebo problémy: - rýchlo rastúci dopyt môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu; - nedostatok personálu vhodného na medzinárodné podnikanie; - ťažkosti pri vykonávaní služieb v priestore celej EÚ; - jazykové bariéry; - vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií v priestore EÚ; - zvyšovanie dopravných nákladov; - vyššie náklady na riadenie a kontrolu medzinárodného podnikania; - vzdialenosť; - potreba zohľadniť rozličnú mentalitu občanov jednotlivých krajín EU; - rozsiahlejšie nároky na kapitál pri vytváraní a rozširovaní nových trhov;
· Očakávať možno vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené so začlenením do EÚ, s prispôsobovaním spoločných štandardov.
· Príspevky do štrukturálnych fondov EÚ sa môžu prejavovať ako finančná záťaž pre slovenskú ekonomiku, hoci z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov nepochybne výrazne prevýši naše vklady.
· Vstup do EÚ bude znamenať stratu colných výnosov, ktorými dnes postihujeme členov EÚ, a tým aj časti príjmov do štátneho rozpočtu.

Dôsledky neintegrácie SR s EÚ
· Neúčasť SR v EÚ by znamenala, že Slovensko sa nebude podieľať na ekonomických i neekonomických výhodách, ktoré so sebou integrácia prináša.
· SR vypadne zo svetového globalizačného trendu, dostane sa do izolácie a do pozície tretej krajiny.
· Ekonomické dôsledky pocíti SR v obchodnej oblasti. Keby skončila platnosť asociačnej dohody medzi SR a EÚ alebo bola táto dohoda zrušená, stratili by sme existujúce colné výhody. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, zase dôjde po vstupe k strate platnosti dohôd o vytvorení pásem voľného obchodu, resp. colných únií s inými štátmi vrátane SR.
· Konkurenčný tlak na výrobcov by sa obmedzil, čo by viedlo k zaostávaniu celých výrobných odvetví a odborov.
· Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa stali prakticky nedostupné a prílev priamych zahraničných investícií by sa zastavil.
· Obmedzili by sa možnosti získavať vzdelanie a prácu v krajinách EÚ, sťažilo by sa cestovanie do členských krajín EÚ, ustrnula by účasť na vedeckovýskumných programoch, spochybnili by sa naše záväzky voči EÚ v oblasti ľudských práv, ochrany kultúrneho dedičstva, životného prostredia, každý odklad by pôsobil na ďalšie prehlbovanie civilizačnej medzery medzi nami a štátmi EÚ.

Svetové hospodárstvo

Hospodárstvo - súhrn všetkých činností hospodárskeho charakteru zameraných na uspokojenie potrieb, sústava ktorá hospodári
Národné hospodárstvo - sústava hospodárstiev na území určitého štátu
Svetové hospodárstvo - všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu

OPEC /organizácia krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1960 so sidlom vo Viedni, s cieľom koordinovať ropnú politiku členských štátov a určovať efektívne individuálne a kolektívne prostriedky na ochranu záujmou členských štátou. Prostriedkom ťažobnej politiky je určovanie denných ťažobných kvót pre členské krajiny prostredníctvom, ktorých sa udržiava žiadúca svetová cena ropy.

Združuje 12 krajín vyvážajúcich ropu: Kuvajt, Irak, Irán, Alžírsko, Ekvádor, Indonézia, Líbya, Nigéria, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Venezuela, Katar - štáty, na ktoré pripadá 85 % svetového vývozu ropy.

OAPEC /organizácia arabských krajín vyvážajúcich ropu/ - vznikla v roku 1968 so sídlom Kuvajte, cieľom 9 členských štátov: Alžírsko, Bahrajn, Irak, Katar, Kuvajt, Líbia, Saudská Arábia, Sýria, Spojené Arabské Emiráty je ochrana záujmov členských štátov, koordinácisa obchodnej politiky, spoločné financovanie investícií v oblasti ťažby a spracovania ropy, výmena informácií.

MMF /medzinárodný menový fond/ – vznikol v júli 1994 je to nadregionálna finančná inštitúcia, v podstate je MMF banka dát a významné centrum pre globálne ekonomické analýzy. Informačná činnosť je tesne spätá s poskytovaním odporúčaní členským krajinám /44/ v oblasti menovej a ekonomickej politiky. Fond poskytije tiež konzultáciev , rozsiahlu technickú pomoc, vypracúva rôzne štúdie a správy, preto sú mu členské štáty povinné poskytovať podrobné hospodárske a finančné informácie. Hlavnými cieľmi MMF sú – podporovať medzinárodnú menovú súčinnosť prostredníctvom mechanizmu vzájomných konzultácií a spolupráce v menových otázkach; - kontrola politiky menových kurzov členských štátov, podpora kurzovej stability; - napomáhať postupnému odstraňovaniu devízových obmedzení, ktoré brzdia medzinárodný obchod; - ustabnoviť mnohostrannú sústavu platieb pre bežné transakcie medzi členmi; - poskytovať členským krajinám devízové úvery na vyrovnanie prechodnej nerovnováhy platobných bilancií; - dohliadať na dodržiavanie devízových dojednaní medzi členmi; - koordinácie menovej politiky a riadenia kurzového režimu sa MMF zaoberá aj vytváraním nových prostriedkov medzinárodnej likvidity; - regulácia zahraničnej zadĺženosti; - upravuje medzinárodný menový systém a pôsobí vo funkcii poradenského centra.

OSN /Organizácia Spojených národov/ - faktor ekonomickej, politickej a sociálnej globalizácie v súčasnom svete, je to najuniverzálnejšia medzinárodná organizácia založená na charte OSN podísanej 26.6.1945, ktorá do platnosti vstúpila 24.10.1945, keď ju ratifikovala väčšina nčlenských krajín. V súčasnosti má 179 členských štátov, 24. 10. je dňom OSN. Hlavné orgány - Valné zhromaždenie, nesie hlavnú zodpovednosť za medzinárodnú hospodársku spoluprácu; - Rada bezpečnosti OSN; - Hospodárska a sociálna rada; - Poručenská rada; - Medzinárodný súdny dvor; - Sekretariát OSN. Základné ciele - zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti; - rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi; - podpora medzinárodnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a humanitnej oblasti; - posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých; - koordinovať akcie členských krajín smerujúce k dosiahnutiu uvedených cieľov
OSN nesmie zasahovať do vnútorných zaležitostí štátu. Okruh závažných hospodárskych a sociálnych problémov súčasného sveta je tak veľký, že ani na pôde OSN neexistuje možnosť venovať sa všetkým.

Pozornosť orgánov OSN sa preto koncentruje na najýávažnejšie z nich: - svetovú hospodársku situáciu; - smery rozvoja svetového hospodárstva; - svetový obchod; - obchod so surovinami; - zabezpečenie potravinami; - poskytovanie technickej pomoci rozvojovým krajinám; - financovanie hospodárskeho rozvoja; - industralizáciu rozvojových krajín, využívanie prírodných zdrojov, svetovú dopravu a spoje; - činnosť regionálnych hospodárskych komisií; ...
Pretože okruh hospodárskych problémov je veľmi široký, na základe charty OSN sa na ich riešenie postupne v rámci OSN vytvorili viaceré špecializované agencie. Okrem toho sa vybudovali regionálne hospodárske komisie OSN, ktoré zohľadňujú špecifiká jednotlivých svetových regiónov pri posudzovaní existujúcich hospodárskych problémoch.

Nerovnomernosti hospodárskeho rozvoja sveta
Rozdieli v stupni ekonomického rozvoja medzi regiónmi a krajinami narastali v posledných sto rokoch. Zvlášť je to badateľné v porovnaní medzi krajinami Európy a Severnej Ameriky a krajinami Afriky, Azie, Latinskej Ameriky.
Úroveň ekonomického rozvoja je meraná podľa rôznych ukazovateľov /napr. Spotreba energie na obyvateľa, podiel negramotných, detská úmrtnosť, globálny produkt a národný dôchodok na obyvateľa/. Od ich využitia závisí celkový obraz o nerovnomernosti vývoja v jednotlivých častiach sveta. Najväčší význam majú v tomto kontexte údaje o globálnom produkte a národnom dôchodku na obyvateľa, hoci ich vyčíslenie je problémové, najmä k minulosti.
Proces industrializácie a zavádzanie čoraz modernejších metód do poľnohospodárskej výroby viedli k urýchleniu hospodárskeho rozvija Európy. Koloniálne výboje zároveň sťažili ekonomický rozvoj mnohých krajín, ktoré ovládali politicky i ekonomicky európske mocnosti a USA. V 19.stor. sa skupina industrializovaných krajín postupne rozširovala, zahrňujúc tiež mimoeurópske krajiny kolonizované Európanmi /USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland/ a tiež Japonsko. Napriek tomuý ešte v polovici 19.stor. štáty Ázie, Afriky, a Latinskej Ameriky produkovali viac než než krajiny Európy a Severnej Ameriky. Ale už na konci 19.stor. bola úroveň spriemyselnenia rozhodujúcim činiteľom a indiustrializované krajiny produkovali viac než dnešné rozvojové krajiny. Lacné suroviny, pochádzajúce z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky boli dôležitým činiteľom rozvoja krajín, ktoré mali už za sebou úvodnú etapu industrializácie.

Typológia štátov podľa úrovne ich ekonomického rozvoja
Na medzinárodnom fóre sa donedávna ustálili dva typy rozdelenie štátov, zohľadňujúce rozdiely v úrovni ekonomického rozvoje:
1. trojčlenné rozdelenie na kapitalistické, socialistické a rozvojové krajiny
2. dvojčlenné rozdelenie na krajiny hospodársky vysoko a slabo rozvinuté
v rozvojové krajiny sa zvyknú označovať aj ako krakiny ekonomicky slabo rozvinuté alebo aj ako krajiny tretieho sveta.
Rozvojové krajiny boli vymedzené podľa nasledovnch kritérií:
1. nízka úroveň národného dôchodku na obyvateľa
2. nízka priemyselná produkcia
3. miesto v medzinárodných vzťahoch ako exportéri surovín a importéri priemyselných výrobkov
Za objektívne kritérium sa presadzuje stupeň rozvoja výrobných síl vo vzťahu ku počtu obyvateľov. Takto možno vytvoriť 3 skupiny štátov
1. vysoko rozvinuté – prevažná časť krajín zápafdnej Európy, USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland spolu s producentmi ropy /Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Saudská Arábia, Brunej/
2. stredne rozvinuté – bývalé socialistické krajiny Európy. Spoločenstvo nezávislích štátov, Grécko, Portugalsko, Turecko, Sýria, Irak, Tunisko, Alžírsko, Izrael, Irán, Singapur, malajzia, Južná Kórea, gabon, Južná Afrika, Argentína, chile, Brazília, Venezuela, Mexico, Uruguaj, Panama a iné
3. slabo rozvinuté – čina, Pakistan, Afganistan, SR9 lanka, Barmo, Laos, Kambodža, Vietnam, Indonézia, Egypt, Jemen, Maroko, Sahara na juh, Nicaragua, Haiti, Salvador Peru, Bolívia, štáty Oceánie. V týchto krajinách žije väčšina ľudstva a produkujú len 10% svetovej produkcie.

Hlavné problémy krajín tretieho sveta
· otázky vojny a mieru
· odzbrojenie - konverzia
· politická nestabilita
· ekologické problémy
· surovinový energetický problém
· populačná explózia /rýchly rast obyvateľstva/
· potravinový problém
· civilizačné choroby
· ekonomicko-sociálna spravodlivosť
· nezamestnanosť
· rozvoj ľudskej osobnosti
· zadĺženosť

Ekonomická integrácia
Integrácia – scelenie, uceleni, zjednotenie jednotlivých častí do celku, spájanie menších elementov /zložiek/ do väčších.
Ekonomická integrácia – zjednocovanie samostatných hospodárskych jednotiek fungujúcich na jednotných princípoch. Ekonomická integrácia je v užšom dslova zmysle ponímaná ako medzinárodná ekonomická integrácia, teda komplex vzťahov, ktorý vyplýva z prirozeného vývoja výrobných síl v celosvetovom meradle a z potrieb rozvoja medzinárodnej deľby práce. Pojem medzinárodnej ekonomickej integrácie /MEI/ má veľmi blízko k pojmu internacionalizácia / zmedzinárodnenie/ hospodárskeho života a často krát sa aj s ním stotožňuje. Ak pod internacionalizáciou rozumieme medzinárodnú tovarovú výmenu a pod MEI kvalitatívne zložitejší, univerzálnejší charakter medzinárodných ekonomických vzťahov medzi jednitlivými krajinami, ktoré reguluje a rozvíja štát, potom z uvedeného vyplýva, že MEI nie je len čisto ekonomický proces zbližovania národných ekonomík, ale proces, ktorý zahŕňa aj politiku týchto krajín.

Formy medzinárodnej integrácie z hľadiska hierarchickej úrovne ich môžeme rozdeliť:
1. mikroekonomická integrácia – vytváranie a prehlbovanie vzájomných vzťahov medzi podnikateľskými subjektami vo forme napr. Spoloč.

Výskumu trhu, spoločného zásobovania, servisu poradenstva, vo forme výrobnej kooperácie a špecializácie
2. makroekonomickú inegráciu – spájanie a zbližovanie trhov jednotlivých národných hospodárstiev, čím vzniká nadnárodný ekonomický komplex
Formy MEI možno rozdeliť do 4 bázových aspektov /základných skupín/:
a) z hľadiska právomoci riadiacich orgánov integračných zoskúpení: podľa rozsahu pávomocí, ktorou tieto orgány disponujú môžeme rozlíšiť medzištátnu formu MEI, v rámci ktorej stojí a pracuje v čele zoskupenia spoločný orggán, vytvorený zo zástupcov vlád členských krajín, ktorý má však okrem administratívnych právomocí len obmedzenú výkonnú, judikatívnu /rozhodovacia/, reglementačnú /úradný dozor/ právomoc. Rozhodnutia tohto orgánu majú len odporúčací charakter a závisí od vlád jednotlivých členských štátov, aké konečné rozhodnutia k nim zaujmú. Nadštátna forma integračného zoskupenia má v čele orgán, ktorý disponuje širokou právomocou. Rozhodnutia tohto vecholného orgánu sú pre vlády členských štátov záväzné. Vlády sa týmto vzdávajú v určitých oblastiach štátnej suverinity.
b) z hľadiska šírky okruhu hospodárskych sektorov, odvetví MEI: – ak sa ekonomická integrácia týka celej ekonomiky, hovoríme o úplnej resp. všeobecnej forme integrácie resp. horizontálnej integrácii, ak je zameraná len na niektoré oblasti resp. odvetvia, hovoríme o selektívnej resp. sektorovej forme integrácie resp.vertikálnej integrácii
c) z hľadiska teritoriálneho záberu MEI – možno rozlišovať regionálnu formu MEI, ktorá zahŕňa len určitý regionálny okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú integračných opatrení a tvz. globálnu formu MEI, ktorá predpokladá participáciu, zapojenie všetkých štátov sveta
d) z hľadiska úrovne, stupňa prepojenia jednotlivých ekonomík – z aspektu stupňa prepojenia jednotlivých ekonomík v rámci MEI, možno rozlíšiť tieto formy: pásmo voľného obchodu, colnú úniu, spoločný trh a hospodársku úniu.

Stupne ekonomickej integrácie
1. pásmo voľného obchodu - rušenie vzájomných colných taríf a kvót, pričom voči tretím štátom uplatňujú vlastnú colnú politiku
2. colná únia - okrem odstránenia vzájomných colných taríf a kvót, uplatňujú členské štáty spoločnú colnú politiku voči tretím štátom
3. spoločný trh - okrem colnej únie aj voľný pohyb práce a kapitálu
4. hospodárska únia - okrem spoločného trhu aj spoločný postup v určitých oblastiach hospodárskej politike = jednotná hospodárska politika
5. úplná ekonomická únia - menová únia a spoločná fiškálna a sociálna politika. Jej vznik predpokladá politickú integráciu a vytvorenie nadnárodných orgánov.