Nakoľko úmrtnosť pravidelne kolíše a nezaznamenávame výraznejšie odchýlky, túto skutočnosť spôsobuje najmä pokles počtu živonarodených detí. Zaujímavejší pre nás je však prírastok, presnejšie povedané úbytok spôsobený sťahovaním. Podľa tabuľky vidíme, že tento migračný prírastok je (až na rok 1998) záporný. Ide teda o úbytok. Je to spôsobené ani nie tak nedostatkom bytov, ako by sa mnohí domnievali, ako zvyšovaním preferencie života v menej rušných oblastiach, ako je mesto. Dochádza k javu presne opačnému javu z minulosti, keď ľudia opúšťali dediny a malé obce a vo veľkom sa sťahovali do mesta (pracovné príležitosti, ”lepší a panskejší” život a podobne). Dnes už ľudia uprednostnia radšej život mimo ruchu každodenného života, ktorý im nedovoľuje ani si v kľude odpočinúť. Mimo stresu mesta si dokážu lepšie zregenerovať svoje sily, či už aktívne alebo pasívne. Ani vzdialenosť od mesta a teda aj od práce (pokým nie je až príliš veľká) nie je determinantom, ktorý by v dnešnej dobe na danej veci niečo mohol zmeniť. Vďaka rýchlym a pohodlným autám už totiž vzdialenosť nehrá základnú úlohu v živote moderného človeka.

Tabuľka 10 – Ukazovatele migrácie vo VÚC BB v rokoch 1997-1999
1997 1998 1999
Prisťahovaní 2047 2396 1945
Vysťahovaní 2221 2061 2019
Saldo migrácie -174 335 74

Celkový prírastok

Celkový trend vývoja obyvateľstva je charakteristický spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva. Demografický proces je ovplyvnený nízkym prírastkom obyvateľstva, najmä výrazným poklesom počtu živonarodených detí a vyššou úmrtnosťou. Prírastok obyvateľstva je záporný vo väčšine okresoch kraja a je v porovnaní s celoslovenským priemerom najnižší.

Tabuľka 11 - Prirodzené a migračné prírastky / resp. úbytky obyvateľstva /
Okres / kraj Prirodzený prírastok Migračný prírastok Celkový prírastok
1996 1997 1998 1999 1996 1997 1998 1999 1996 1997 1998 1999
Banská Bystrica 36 -1 -49 -35 149 -19 -166 11 185 -20 -215 -24.